V pondelok 28. októbra 2024 slávia Česká aj Slovenská republika vznik Československa ako štátny sviatok. Na Slovensku je to Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ale nie je to deň pracovného pokoja. Pre Slovensko je pamätným dňom aj 30. október na počesť Martinskej deklarácie, ktorou sa Slováci prihlásili k československej štátnosti.

Politici, inštitúcie a občianske združenia kladú vence a kytice na hrob prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka či Milana R. Štefánika, u našich západných susedov sa udeľujú štátne vyznamenania. V Banskej Bystrici Spoločnosť M. R. Štefánika organizuje spomienkové stretnutie 28. októbra o 15:15 hod. pri buste generála Štefánika v Sásovej a o 16:00 hod. pri Pomníku padlým v I. svetovej vojne v Rudlovej.

Pripomeňme si, čo sa vlastne stalo pred 106 rokmi.

Prvá svetová vojna a legionári

Začiatkom 1. svetovej vojny boli odsunuté národnostné otázky Rakúsko – Uhorska do pozadia. Už pred vojnou bolo v monarchii dusno kvôli tomu, že veľa národov sa chcelo odtrhnúť, medzi nimi aj Česi a Slováci. Cez vojnu bolo založené odbojové hnutie Československa, ktoré sa snažilo o osamostatnenie od Rakúsko – Uhorska.

Hlavnými a najdôležitejšími postavami aktívneho odboja boli Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Presadzovali vznik samostatného Československa. K tomu dopomáhali československí legionári. Légiu tvorili dobrovoľní vojaci zo zahraničia, väčšina bola z Ruska, USA a západnej Európy. Ale tvorili ju čiastočne aj Česi a Slováci žijúci v zahraničí, taktiež Srbi a Chorváti.

Legionári

T.G. Masaryk a Edvard Beneš

Na začiatku mali legionári v Rusku krutých veliteľov. Až po príchode generála Václava Platonoviča Trojanova sa pomery zlepšili. Neskôr do československých légií prišli zajatí nemeckí a rakúsko – uhorskí vojaci, ktorí odmietli byť v zajateckých táboroch a dobrovoľne chceli bojovať za Československo. Toto vstupovanie zajatcov do československých oddielov legionárov  sa takmer zautomatizovalo po bitke pri Zborove (1917).

Legionári boli často stavaní do prvej línie. Slovákov bolo v légiách okolo 5.500 a Čechov okolo 100.000. Pôvodne malo československé vojsko vzniknúť v USA z českých a slovenských krajanov. Autorom myšlienky bol Milan Rastislav Štefánik. K tomu ale nedošlo, bol tam len obmedzený výcvik československej légie. Bolo nutné stavať légie zo zajatcov, ale práve to bolo problematické (porušenie predchádzajúceho sľubu, únava z predchádzajúcich bojov).

Zľava T. G. Masaryk a Edvard Beneš

Generál Milan Rastislav Štefánik

Január – október 1918

Milan Rastislav Štefánik aktívne organizoval vznik česko-slovenských légií predovšetkým náborom slovenských a českých vojakov, ktorí dezertovali alebo boli zajatí z c. k. armády na talianskom a francúzskom fronte a v Rusku. V roku 1917 organizoval légie i ich výcvik v Amerike.

Práve Štefánik zohral mimoriadne významnú úlohu pri diplomatických rokovaniach s predstaviteľmi svetových veľmocí o potrebe rozbiť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť nové národné štáty. Bol tvorcom samostatného československého vojska, politicky podliehajúceho parížskej Československej národnej rade a bojujúceho po boku dohodových armád.

M. R. Štefánik s generálom Grazianim a českým diplomatom Levom Sychravom na prehliadke československého práporu 1918

Československé vojsko v zahraničí (celkovo okolo 140 000 tisíc mužov), neskôr nazývané československé légie, pôsobilo na viacerých frontoch najmä v Rusku, Francúzsku a Taliansku. Najmä existencia a činnosť légií bola najsilnejším faktorom pre súhlas veľmocí so vznikom samostatného československého štátu.

Hneď po Trojkráľovej deklarácii sa začal proces osamostatňovania doma i v zahraničí. Bol to mierový rozhovor našich politikov s Ruskom bez účasti rakúsko – uhorských politikov.  Deklarácia obsahovala požiadavky samostatnosti a nebolo v nej ani slovo o Rakúsko -Uhorsku. 8. januára 1918 bolo vyhlásených 14 Wilsonových bodov. Tie hovoria o tom, že rakúsko – uhorské národy by mali dostať autonómiu. Medzi týmito národmi boli aj Česi a Slováci.

Československí legionári v Prahe

T. G. Masarykovi sa v polovici roku 1918 podarilo dosiahnuť uznanie nezávislosti u štátov Dohody. V Paríži vznikla dočasná vláda. Doma sa zatiaľ tvoril Národný výbor, ktorý sa pripravoval na prevzatie moci.

V priebehu roku 1918 bol medzinárodne prijatý vo veľa štátoch a československé légie boli uznané za spojeneckú armádu. Československo v skutočnosti vzniklo behom troch dní, od 16. do 19. októbra 1918. Dovtedy sa celkom určite nevedelo, či nejaké veľké zmeny v Európe budú.

Tomáš Garrigue Masaryk sa stal 14. októbra 1918 v Paríži predsedom dočasnej československej vlády. O štyri dni neskôr vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu. 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie zvolilo v neprítomnosti za prvého prezidenta Československej republiky.

Zo zahraničia sa Masaryk triumfálne vrátil do Prahy 21. decembra 1918. K Slovensku a Slovákom mal prezident Masaryk srdečný vzťah. Jeho najznámejším letným sídlom boli Topoľčianky, kde sa najviac zdržiaval.  Práve v tamojšom parku vzniklo mimoriadne cenné dielo – kniha filozofických rozhovorov so spisovateľom Karlom Čapkom nazvaná Hovory s T.G.M.

Tomáš Garrigue Masaryk

Pittsburgská dohoda a vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska

Pittsburská dohoda bola politickým dokumentom, ktorý 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom.

Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska bolo potvrdené až 20. októbra 1918 depešou z Washingtonu do Paríža. Predchádzala tomu Washingtonská deklarácia, ktorú poslal Masaryk 17. októbra Wilsonovi a hovoril v nej o nezávislosti Československa.

Wilsona deklarácia dojala. Dňa 20. októbra o tretej popoludní sa Beneš dozvedel odpoveď prezidenta USA Wilsona, že v Rakúsku bude mier pod podmienkou uznania samostatnosti Česko-Slovenska a Juhoslovanov. Toho dňa Rakúsko-Uhorsko prestalo právne i medzinárodne existovať. Doma sa 14. októbra začali nepokoje, ktoré sa skončili až 28. októbra, keď Československý výbor vyhlásil nezávislosť a zakázal vývoz potravín do Rakúska a Uhorska.

Vyhlásenie samostatného Česko-Slovenska a Martinská deklarácia

Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli.

Samostatná ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali. Vznik Československa znamenal ukončenie hrozby definitívneho zániku národného bytia.

Signatári Martinskej deklarácie

Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. K ďalším výhodám patril život v demokracii s rozvíjajúcou sa občianskou spoločnosťou a vznik slovenského školstva.

Spoločný štát Čechov a Slovákov prestal existovať k 1. januáru 1993, kedy po vzájomnej dohode vznikli samostatné štáty Slovenska a Česká republika. Mohlo sa tak stať vďaka tomu, že pred 106 rokmi vzniklo samostatné Československo.