V pondelok 11. 11. o 11-tej hodine a 11-tej minúte roku 2024 sme si uctili Deň vojnových veteránov položením vencov pri Monumente na vojnovom cintoríne v Majeri a vojnových hroboch, ktoré sa v Banskej Bystrici nachádzajú.

Pocta padlým vojakom v Banskej Bystrici pri Monumente

Práve tento dátum symbolizuje v kalendári deň, keď bolo v roku 1918 o 11:11 hod. podpísané prímerie a zaznela posledná salva, čím sa ukončila I. svetová vojna. Symbolom Dňa vojnových veteránov sa stal kvet vlčieho maku, ktorý je pri tejto príležitosti neodmysliteľnou súčasťou spomienkových ceremónií.

Pietnej spomienky sa zúčastnili poslanci NR SR, predstavitelia mestskej a krajskej samosprávy, štátnej správy  a viacerých organizácií spolu s občanmi.   Vďaka študentom AU Ľubomírovi Slovinskému, Martinovi Jombíkovi, Martinovi Koperovi a Gabriela Birošovej sme v pondelok  podvečer pri Monumente v Majeri mohli byť svedkami dočasnej inštalácie vizuálno-svetelných diel, ktorými vzdalo mesto symbolickú poctu padlým vojakom.

Mesto sa poďakovalo za spoluprácu Vojenskej hudbe Banská Bystrica, Spoločnému operačnému veliteľstvu v Banskej Bystrici, Veliteľstvu vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, veliteľovi posádky Zvolen, Základnej umeleckej škole J. Cikkera a Akadémii umení v Banskej Bystrici.

https://www.facebook.com/gajdosikjakub/videos/1510189359700102?locale=sk_SK

Vojnový cintorín v Majeri vznikol v roku 1915 pri nemocnici, v ktorej ošetrovali vojakov počas 1. svetovej vojny. V minulosti do pôvodného areálu zasiahla výstavba štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Breznom a k ďalšiemu zásahu došlo výstavbou objektov v severnej časti cintorína.

Svoj súčasný a mimoriadne dôstojný vzhľad má vojenský cintorín od roku 2018, kedy sa na jeho mieste zrealizovala výstavba architektonického diela „Monument“ s vyhliadkovou plošinou, ktorý sa nachádza na rozhraní vojnového a civilného cintorína. Jeho súčasťou je aj označenie 506 hrobových miest padlých vojakov.

Za „Monument“ v Majeri získali autori Benjamín Brádňanský, Vít Halada a Maroš Greš v roku 2019 Cenu Dušana Jurkoviča a aj ocenenie CE ZA AR.

Prezident Peter Pellegrini na vojnovom cintoríne

Pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov si prezident SR Peter Pellegrini uctil ich pamiatku na vojnovom cintoríne v bratislavskej Petržalke. Pri tejto príležitosti uviedol:

„Celý svet si dnes pripomína už stošesť rokov od skončenia 1. svetovej vojny, počas ktorej zahynuli milióny vojakov na bojiskách a mnoho ďalších ľudí zomrelo v dôsledku biedy, hladu a chorôb.

11.⁠ ⁠november je zároveň aj Medzinárodným dňom vojnových veteránov. Využime túto príležitosť a uctime si pamiatku hrdinov aj obyčajných ľudí, ktorí prišli o život, i všetkých, čo prežili peklo na zemi a vrátili sa domov s jazvami na tele a na duši. Ich príbeh a obete nám pripomínajú, aká krehká je cesta k mieru – o to viac v čase, keď stále pre rinčanie zbraní zomierajú nevinní ľudia.

Našou absolútnou prioritou musí byť zastavenie bojov a záchrana ľudských životov. Preto som na vojnovom cintoríne v predvečer pamätného dňa vyslovil túto výzvu: „Nedopusťme, aby červené maky symbolizovali aj prelievanie krvi na Ukrajine. Úcta k veteránom a k obetiam prvej svetovej vojny nás zaväzuje k tomu, aby sme nepremárnili historickú šancu, a aby sme všetko svoje úsilie venovali mieru.“

Nepremárnime historickú šancu a venujme všetko svoje úsilie spravodlivému mieru. Zaväzuje nás k tomu úcta k veteránom, hrdinom aj obyčajným ľuďom, ktorí prišli o život počas tragického ozbrojeného konfliktu, a ku všetkým, čo prežili peklo na zemi a vrátili sa domov s jazvami na tele i na duši.“

Peter Pellegrini

https://www.facebook.com/pellegrini.peter/videos/1077805853557373?locale=sk_SK

Prvá svetová vojna

Nazýva sa aj ako Veľká vojna alebo Svetová vojna. Bol ozbrojený konflikt globálnych rozmerov trvajúci od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918. Odohrával sa prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch či na Blízkom východe. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.

Zámienkou I. svetovej vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, čo malo za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca.

Na jednej strane stáli štáty Dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie.

Ich oponentom boli Ústredné veľmoci – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridali Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie krajiny. Neutrálne do konca vojny v Európe zostali Španielsko, Švajčiarsko, Holandsko a škandinávske krajiny.

Boje v Európe sa viedli na viacerých frontoch (východný, západný, taliansky, balkánsky a ďalšie). Významný bol predovšetkým západný front, kde prebiehala dlhodobá zákopová vojna. Počas vojny bolo zmobilizovaných viac ako 60 miliónov vojakov.

Vojna sa skončila kapituláciou Ústredných veľmocí. Prímerie bolo podpísané 11. novembra 1918 v Compiègne a začalo platiť od 11:11 hod. Formálnym zakončením vojny však boli až Parížske predmestské zmluvy podpísané s jednotlivými porazenými krajinami v priebehu roku 1919.