Poslanci zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja dnes schválili rozpočet na budúci rok. Župa bude v roku 2025 hospodáriť celkovo s 338 miliónmi eur a rozpočet je zostavený ako vyrovnaný. Poslanci tiež prijali balík konsolidačných opatrení, ktorými musí kraj vykryť výpadok spôsobený vládnymi zásahmi a daňovými príjmami, ktoré stačia len na pokrytie bežných výdavkov.

Výjazdové zasadnutie zastupiteľstva BBSK v Banskej Štiavnici

Krajské zastupiteľstvo vo štvrtok na výjazdovom zasadnutí v Banskej Štiavnici schválilo najdôležitejší dokument roka – rozpočet 2025. Ten je zostavený ako vyrovnaný, s príjmami vrátane finančných operácií rozpočtovanými na 338 miliónov eur.

https://www.facebook.com/banskobystrickysamospravnykraj/videos/1076071990644536?locale=sk_SK

Spolu s rozpočtom poslanci prijali aj balík konsolidačných opatrení, ktoré majú samosprávnemu kraju ročne ušetriť spolu 13,9 milióna eur. Ten zohľadňuje realistickú analýzu vývoja rozpočtu v rokoch 2022-2025, do ktorého viaceré ekonomické a politické vplyvy zasiahli ako vonkajší faktor, a predpokladaný vývoj do ďalších rokov.

Základným cieľom návrhu je uchrániť  finančné zdravie krajského hospodárenia aj do ďalších rokov a zároveň vytvoriť nový priestor pre rozvojové projekty v prioritných oblastiach záujmu obyvateľov kraja.

„Našim zámerom je neprijímať opatrenia tzv. “plošnej povahy” ani úspornými opatreniami neznižovať kapacity a potenciál fungovania a rozvoja pre tie verejné služby, ktoré sú povinnosťou krajskej samosprávy,“

zdôraznil župan Ondrej Lunter.

Ondrej Lunter na zastupiteľstve

Opatrenia v štyroch oblastiach

Návrh opatrení na konsolidáciu rozpočtu BBSK bol zostavený ako optimálna kombinácia opatrení v štyroch rôznych oblastiach: administratívne služby, kultúrne inštitúcie, vzdelávanie a sociálne služby. V každej z týchto oblastí bola pritom zohľadnená kompetenčná povinnosť krajskej samosprávy a možnosti prevádzkových úspor, alebo ich kombinácia.

„Prvý prístup sme uplatnili predovšetkým pre návrhy v oblasti bežných výdavkov v kultúrnych inštitúciách a sociálnych službách. Ide o delimitáciu inštitúcií a zariadení, ktoré patria do správy a kompetencie miestnych samospráv. Tu počítame s úsporou vo výške asi 6 miliónov eur ročne,“

povedal župan Lunter.

Druhý prístup sa uplatňuje pre oblasť administratívnych služieb a ide o úspory na administratívnych kapacitách pre účtovníctvo, rozpočtovníctvo, personalistiku a mzdy.

„Toto dosiahneme zavedením moderného spôsobu zdieľaných služieb, ktorý sa už úspešné rozvíja v rôznych sektoroch a regiónoch. Rovnako pripravujeme zriadenie Centrálnej obstarávacej organizácie pre celý kraj, ktorá zníži náklady na verejné obstarávanie približne na úroveň 70% a bude slúžiť nie len kraju, ale aj ktorejkoľvek obci či inštitúcii v kraji, ktoré tak budú mať tieto služby dostupnejšie a menej rizikové,“

vysvetlil banskobystrický župan.

Tlačová beseda po rokovaní zastupiteľstva BBSK

Silné školy 21. storočia

V oblasti vzdelávania sa úspory odvíjajú od projektu stredoškolských kampusov s dôrazom na úspory v administratívnej správe. Vznikne 13 kampusov, do ktorých sa administratívne spojí 29 stredných škôl. V školskom roku 2025/2026 tak bude Banskobystrický samosprávny kraj zriaďovateľom 41 stredných škôl, namiesto dnešných 57, pričom je dôležité zdôrazniť, že žiadna škola zrušená nebude.

„Ide o administratívnu zmenu, ktorou reagujeme na úlohu od ministerstva školstva a jeho “Nežnú revolúciu vo vzdelávaní” – našim hlavným cieľom je vytvoriť silné, finančne zdravé, bezpečné a kvalitné školy – školy 21. storočia. Na reálny život študentov nebudú mať tieto zmeny žiadny negatívny dopad a žiadna škola nebude zrušená. Všetky deti doštudujú tak, ako sa na svoje odbory a školy prihlásili,“

uviedol Lunter s tým, že absolútnou prioritou je dostupnosť vzdelania – a to všeobecného aj odborného.

„Školy a triedy zostávajú na svojom mieste, okrem jednej výnimky v Detve, kde deti presunieme o pár metrov. Pre akékoľvek zmeny v budúcnosti bude nevyhnutný súhlas krajského zastupiteľstva,“

doplnil župan.

Ondrej Lunter

Rozvoj aj v čase krízy

Aby sa činnosť kraja neobmedzila len na svietenie a kúrenie a aj to v obmedzenom režime, poslanci tiež rozhodli o prijatí nového investičného úverového rámca vo výške 30 miliónov eur.

„Tieto prostriedky budú použité na investičné projekty a spolufinancovanie projektov z európskych zdrojov, nie na bežnú prevádzku. Tento úver si zároveň môžeme dovoliť aj preto, že vďaka konsolidačným opatreniam nebudeme mať problém ho splácať z bežných príjmov,“

informoval Lunter.

Čerpanie úveru sa predpokladá rozložiť do obdobia viacerých rokov, čím sa rozloží celkový nárast zadlženosti na základe čerpania tohto úveru – celková zadlženosť nepresiahne na vrchole 30 %, čo je významne pod zákonným limitom.

„Na záver chcem zdôrazniť, že vzťah štátu a samospráv je na Slovensku nezdravý až chorý. Tento vzťah sa nezlepšuje, naopak, napriek miliónkrát opakovaným deklaráciám zo strany vlád sa zhoršuje. Chýba nám predvídateľné financovanie, chýba nám model dobiehania investičného dlhu, ktorý sme napríklad na cestách a mostoch dostali od štátu a počíta sa v stovkách miliónov eur. Chýba nám hlas v legislatívnom procese, aby sa napríklad zásadné rozpočtové zmeny nemohli diať na základe toho, ako sa nejaký premiér ráno zobudí. Verím, že sa raz nejakého riešenia dočkáme. Bude to na prospech všetkých, v prvom rade na prospech občanov Slovenskej republiky,“

uzavrel predseda BBSK Ondrej Lunter.

Úrad BBSK