Prednáškový cyklus Davidova hviezda pod Urpínom pokračuje svojou druhou časťou venovanou osobnostiam židovskej komunity v Banskej Bystrici v Skuteckého vile na Hornej ulici č. 55.  Prednáša historik Mgr. Jozef Ďuriančik, ktorý predstaví osobnosť režiséra Petra Solana.

Prednáška Peter Solan – Rytier slovenskej kinematografie

Na druhej prednáške z cyklu Dávidova hviezda pod Urpínom II. o osobnostiach židovskej komunity v Banskej Bystrici predstaví v utorok 19. novembra 2024 o 17:00 hod. vo Vile Skuteckého historik Mgr. Jozef Ďuriančik život a tvorbu významného režiséra, „Rytiera slovenskej kinematografie“ Petra Solana.

Prednášajúci: Mgr. Jozef Ďuriančik
Dátum: 19. 11. 2024 o 17:00 /utorok/
Miesto: Vila Dominika Skuteckého, Horná 107/55, Banská Bystrica
Vstupné: 3 eurá

Jozef Ďuriančik

Peter Solan (* 25. apríl 1929, Banská Bystrica – † 21. september 2013, Bratislava) bol významný slovenský režisér a scenárista.

Absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici a následne štúdium filmovej réžie na FAMU v Prahe, kde patril medzi prvých absolventov. Tu nakrútil svoj prvý krátkometrážny film pre deti Vianočný dar (1953). Po škole začínal v štúdiu dokumentárnych filmov, ako čerstvý absolvent nakrútil dva dokumenty: Franko Kráľ (1954) a Trať voľná (1955).

Solanovým hraným debutom sa stal satirický poviedkový film Čert nespí (1956). Ide o poviedkový film scenáristov Maximiliána Nitru, Jozefa A. Tallu a Františka Žáčka, podľa poviedok Imricha Karvaša.

Režisér Peter Solan

Prvým samostatným celovečerným hraným filmom Petra Solana a zároveň prvou slovenskou detektívkou je film Muž, ktorý sa nevrátil z roku 1959. Scenár príbehu vyšetrovania zlodeja dôležitých dokumentov, o ktoré by mohli mať záujem za železnou oponou napísal Jozef A. Tall.

V 60. rokoch 20. storočia vstupuje slovenská filmová a televízna tvorba do „Československej novej vlny,“ ktorá znamenala aj vrchol slovenského filmu. Jej súčasťou bol aj banskobystrický rodák, príslušník hebrejskej komunity Peter Solan.

Film Boxer a smrť (1962) patrí k Solanovým najlepším a najznámejším filmom. Zobrazuje praktiky, spôsob života a správanie sa ľudí práve na tomto mieste. Jedná sa vlastne o prvú slovenskú psychologickú drámu, odohrávajúcu sa v prostredí koncentračného tábora.

Celá situácia, ktorá tu nastáva tým, že veliteľ Kraft si vyberie ako tréningového partnera väzňa a navyše takého, ktorý chcel utiecť, dostáva absurdný nádych. Komínek (Štefan Kvietik) bojuje s Kraftom o to najcennejšie a posledné, čo mu ostalo – holý život.

Predlohou Solanovi bola poviedka poľského spisovateľa Jozefa Hena a na scenári spolupracoval aj Tibor Vichta. Film získal zvláštnu cenu Carla Foremana na 7. MFF v San Francisku. Čestné uznanie za modernú filmovú reč a štýl dostal i na filmovom festivale v Ústí nad Labem (1963).

Na filme Prípad Barnabáš Kos Solan spolupracoval s Petrom Karvašom, autorom poviedok k Solanovmu debutu Čert nespí. Satirický príbeh rozpráva o netalentovanom členovi orchestra (Josef Kemr), hrajúcom na triangel, ktorý to svojou ctižiadostivosťou nakoniec dotiahne až na riaditeľa celého orchestra.

Peter Solan

V roku 1965 sa Solan nakrútil film Kým sa skončí táto noc, príbeh, odohrávajúci sa v nočnom bare tatranského hotela v priebehu jednej noci. V poviedkovom filme Dialóg 20/40/60 sa Peter Solan podieľal na prostrednej poviedke, poľský režisér Jerzy Skolimowski na prvej a český tvorca Zbyněk Brynych na poslednej.

Film Pán si neželal nič je z Karvašovej zbierky poviedok. Ide o krátky absurdný a ironický príbeh o sluhovi, ktorí sa snaží zachrániť jedného hosťa pred samovraždou. Film sa hneď po dokončení dostal do trezoru. Následne bol Peter Solan z politických dôvodov preradený do Štúdia krátkych filmov, kde sa venoval tvorbe dokumentov ako Nemecká, Rozhovor o jednom centimetri nádeje, Len lístok poľnej pošty, Architekt Dušan Kuzma a Balkón plný plienok. K hranému filmu sa vrátil až na konci sedemdesiatych rokov filmom A pobežím až na kraj sveta (1979).

Významný slovenský režisér Peter Solan

Po tomto filme natočil Solan už iba dva hrané filmy: Tušenie (1982) a poviedkový film O sláve a tráve (1985). V rokoch 1990 – 1994 a 1998 – 2001 bol predseda filmovej komisie pre kinematografiu a video či štátneho fondu kultúry Pro Slovakia schvaľujúceho financie pre nové filmové projekty.

Peter Solan je držiteľom ceny Igric za celoživotné dielo (1994) a Ceny ministra kultúry SR za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie (2004).