Otrava muchotrávkou zelenou predstavuje bezprostredné riziko smrti. Ide o ťažkú otravu amanitínom – jedom, pri ktorom je prežitie takmer nemožné. Lepšie povedané – bolo to nemožné, až do okamihu vytvorenia protokolárnej liečby.

Priekopníkom liečby otráv muchotrávkou zelenou je Detská fakultná nemocnica

Táto uzrela svetlo sveta pred 42 rokmi. Od roku 2004 je súčasťou celoslovenského projektu centralizovanej diagnostiky a liečby amatoxínových otráv. Je to dlhé obdobie a preto je bilancovanie na mieste.

Otrava muchotrávkou zelenou (amatoxínom) spôsobuje závažné poškodenie pečene, ktoré vedie k smrti. Jediným riešením je transplantácia pečene. Tento zákrok je mimoriadne náročný, nie vždy realizovateľný (najmä čo sa týka načasovania) a aj po úspešnej transplantácii je pacient doživotne na imunosupresívach a ďalších liekoch, ktoré ho udržiavajú pri živote.

Muchotrávka zelená

Protokolárna liečba otravy muchotrávkou zelenou znamená úplný prevrat v konzervatívnej liečbe. Založená je na včasnej diagnostike a okamžitom zahájení protokolu liečby. Pri všetkej objektivite je možné túto liečbu považovať za svetový unikát – jej úspešnosť je 100 % pri striktnom zachovaní protokolárneho postupu.

Vyliečení ľudia nemajú žiadne následky, sú zdraví. Liečba nevyžaduje žiadne špecializované pracovisko, ani lekárov špecialistov. Možno práve preto ju v zahraničí považujú za „nemožnú“ – javí sa ako príliš jednoduchá …. V čom je tento protokol unikátny?

1. Už 25 rokov ním boli liečené deti na niekdajšom Detskom oddelení KÚNZ v Banskej Bystrici (1978 – 2002). Od r. 2003 je protokol pretransformovaný do Projektu centralizovanej diagnostiky a liečby amatoxínových otráv na Slovensku, a od r. 2004 je uvedený do praxe v rámci celého Slovenska.
2. V skríningovom laboratóriu bola v r. 2002 zavedená diagnostika amatoxínových otráv naviazaná na tento protokol, čím sa dosiahlo 100% potvrdenie diagnózy pre danú liečbu.
3. Protokol bol časom aplikovaný aj u dospelých pacientov, aj keď v úvode nebolo ľahké obhájiť jeho efektivitu.
4. Pri dodržaní terapeutického protokolu a diagnostiky do 70 hodín od požitia huby, je výsledok liečby 100% – žiadna transplantácia, žiadne následky – zdravý pacient.
5. Organizácia systému práce, veľkosť súboru pacientov a dosiahnuté výsledky sú unikátne vo svetovom meradle.
6. Napriek mnohým publikáciám doma aj v zahraničí sa vo svete táto diagnostika používa iba vo Švajčiarsku (nemajú však protokol liečby) a u nás.

Profesor Dluholucký

História liečby amatoxínových otráv

Siaha až do 70-tych rokov, kedy sa Detské oddelenie pri Krajskej nemocnici Banská Bystrica zameralo na riešenie kritických a život ohrozujúcich ochorení u detí. Jedným z nich bola úspešná liečba ťažkých otráv liekmi. Postup liečby bol teoretickou bázou pre vytvorenie protokolu liečby otráv muchotrávkou zelenou. V tej dobe bola otrava muchotrávkou zelenou ortieľom smrti – vyliečilo sa len pár ľahkých prípadov u dospelých, deti prakticky žiadne.

V roku 1977 sa tím lekárov detského oddelenia zameral na problematiku otravy amatoxínom. Zbierali údaje o jedoch muchotrávky zelenej, o ich pôsobení v tele otráveného, robili prvé pokusy liečby na zvieratách.

„Využili sme všetky naše skúsenosti s liečbou liekových otráv a pridali k nim informácie o amatoxínových jedoch a ich pôsobení v tele. Vďaka tomu sa nám v roku 1978 podarilo zostaviť komplexný protokol liečby otravy muchotrávkou zelenou. Začali sme liečbu detí. Výsledok bol viac než uspokojivý – prežilo 8 detí z 10 otrávených. Dve deti zomreli ešte vo fáze skladania protokolu liečby,“

spomína na začiatky tejto unikátnej liečby prof. Svetozár Dluholucký, ktorý stál pri zrode myšlienky, aj samotného liečebného protokolu .

Svetozár Dluholucký

Protokolárna liečba detí pokračovala až do roku 2002. Za toto obdobie (1978 – 2002) bolo vyliečených celkovo 31 detí a to bez akýchkoľvek následkov. Úmrtie nastalo len v troch prípadoch a vždy bolo spôsobené nedodržaním protokolárneho postupu liečby.

„Závažným problémom však bola diagnostika amatoxínovej otravy. Potrebovali sme efektívny a rýchly nástroj na potvrdenie diagnózy, aby bolo možné bezodkladne zahájiť liečbu. Celosvetovo sa vtedy diagnostika opierala o príznaky otravy a mykologické vyšetrenie spór húb. Obidva tieto postupy sú ale nespoľahlivé a pre zahájenie včasnej liečby málo použiteľné,“

vysvetľuje profesor Dluholucký.

Zásadným zlomom v diagnostike otráv bola výroba diagnostického setu stanovujúceho jedy – amanitíny – v krvi a moči otrávených. Tieto dokázali stopercentne potvrdiť diagnózu amatoxínovej otravy. Metodika vyšetrenia bola rovnaká ako pri vyšetreniach v novorodeneckom skríningu.

„V tomto ohľade bolo pre nás obrovskou výhodou, že Skríningové centrum novorodencov SR (špecializované laboratórium pre potrebnú diagnostiku) sa nachádza priamo v Detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Vzorky boli vyšetrené a v prípade pozitívneho nálezu otravy sme vyžadovali použitie protokolu našej liečby,“

dodáva profesor Svetozár Dluholucký.

V roku 2003 bol vypracovaný Projekt centralizovanej diagnostiky a liečby amatoxínových otráv na Slovensku a v roku 2004 bol uvedený do praxe. Celý postup vrátane protokolu je uverejnený na webovej stránke Detskej nemocnice v podmenu „Pre odbornú verejnosť“ http://www.detskanemocnica.sk/manazment-otrav-muchotravkou-zelenou.

Jeho základom je detailný zber údajov – okolností a príznakov otravy. Ak údaje spĺňajú kritériá amatoxínovej otravy, je urgentne vyšetrená hladina amanitínov v donesenej vzorke krvi a moču. V prípade negativity je výsledok telefonicky oznámený odosielajúcemu lekárovi a prípadná zahájená liečba je ukončená. V prípade potvrdenia otravy je nutné postupovať striktne podľa protokolu liečby.

S cieľom zachrániť čo najviac ľudí je v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica k dispozícii 24 hodinová konzultačná služba, ktorú zabezpečuje autor a garant celého programu prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. a II. Klinika pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU. Laborantky Skríningového centra novorodencov SR majú počas celej „hubárskej sezóny“ (1.6. – 31.10.) pohotovostnú službu a realizujú diagnostické vyšetrenia. Výsledky sú bezprostredne vyhodnotené, u dokázaných prípadov sa preberie spôsob protokolárnej liečby.

Aj mimo túto sezónu sa vyšetrujú ojedinelé prípady otráv zo skladovaných – sušených húb, pretože amanitíny sa skladovaním ani varom neneutralizujú. Samotný protokol liečby sa od roku 1978 zmenil len veľmi málo – boli z neho vyňaté neúčinné lieky. V zapamätaní postupu liečby pomáha akronym „REELDADKOM“. Liečba nevyžaduje špeciálne pracovisko, je však doposiaľ metódou „off-label“ , pričom jej použitie je založené na dosiahnutých výsledkoch.

V priebehu rokov 2004 – 2020 sa do spolupráce zapojilo celkom 10 univerzitných a fakultných nemocníc, čo je však dôležité, úspešne boli liečení pacienti v 25 okresných a miestnych nemocniciach celého Slovenska. Výsledky za celé obdobie sú uvedené v tabuľke:

Za 17 rokov (2004 – 2020) bolo u nás vyšetrených 698 ľudí otrávených hubami z celého Slovenska. Amatoxínová otrava sa potvrdila u 141 pacientov, z nich 134 absolvovalo kompletnú liečbu podľa protokolu – všetci sú zdraví a bez následkov. Šesť pacientov zomrelo a jeden podstúpil transplantáciu pečene – u týchto siedmych pacientov nebol dodržaný protokol liečby. V priebehu týchto rokov sa nám podarilo presvedčiť aktérov o efektivite postupu a diagnostika aj liečba sa stala u nás „rutinou“.

Profesor Dluholucký k tomu dopĺňa:

„Rok 2020 bol na otravy muchotrávkou zelenou „bohatý“. Zo 48 vyšetrených prípadov z celého Slovenska bolo 22 pozitívnych. Všetci títo pacienti boli vyliečení a bez následkov prepustení domov. Rok 2021 tiež „nezaostáva“ – otráv hubami je neúrekom, našťastie u väčšiny z nich sa otrava muchotrávkou zelenou nepotvrdila. U všetkých včas liečených došlo k vyliečeniu.“

Sezóna však pokračuje. Bohužiaľ, ľudia podceňujú hlavne hnačku, ktorá sa po požití húb objaví spravidla po dlhšej dobe od zjedenia húb – v rozmedzí 4 až 24 hodín. V tej dobe už veľa ľudí zabudne, že jedli huby. A to je tá zradná vec. Treba pamätať, že ak sa objaví hnačka po konzumácii húb, treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Ak sa hnačka dostaví po zjedení húb, ktoré považujeme za plávku, pečiarku alebo bedľu, je tu vysoké riziko ohrozujúce život. Šancu na vyliečenie bez následkov má iba liečba nasadená najneskôr do 70 hodín od zjedenia jedovatých húb. Neskôr nasadená liečba znamená vysoké riziko úmrtia, alebo – v tom „lepšom“ prípade – transplantáciu pečene a život s ňou.

Na otázku aký je stav vo svete profesor Dluholucký odpovedal:

„Amanitíny v krvi a moči sa rutinne vyšetrujú len vo Švajčiarsku a u nás, inak len v rámci výskumných projektov. Protokol liečby vo svete nie je ustálený – za štandard sa považuje transplantácia pečene. U nás považujeme transplantáciu pečene za zlyhanie postupu liečby.“

Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici