Cukrovka, alebo diabetes mellitus, je diagnóza, ktorá môže postihnúť kohokoľvek – od detí až po starších ľudí. Počet diabetikov každoročne narastá a hoci moderná medicína výrazne pokročila v oblasti monitorovania a liečby tohto civilizačného ochorenia pomocou pokrokových technológií, stále ostáva výrazným bremenom v každodennom živote pacientov.

V kalendári 14. november už tradične patrí Svetovému dňu diabetu, počas ktorého vyjadrujeme podporu ľuďom trpiacim týmto ochorením, snažíme sa dozvedieť viac o tom, aký je život s cukrovkou a aké sú prognózy do budúcna. O cukrovke hovoríme vtedy, keď je hladina krvného cukru zvýšená nad 7 mmol/l, pravidelné meranie cukru v krvi je preto zásadné.

„Je to ochorenie, pri ktorom sa v tele prestane vytvárať inzulín, alebo sa ho netvorí dostatok, prípadne ho organizmus nedokáže správne využiť. Následkom toho sa glukóza ako hlavný zdroj energie v tele správne nespotrebuje, začne sa hromadiť a jej hladina v krvi sa zvyšuje. Nadmerné množstvo glukózy v krvi v dôsledku toho pomaly ničí krvné cievy, nervový systém, ale aj iné orgány a tkanivá,“

hovorí o vplyve cukrovky na telo MUDr. Gabriela Hulinová z diabetologickej ambulancie II. v Nemocnici AGEL Zvolen.

Gabriela Hulinová

Na Slovensku aktuálne žije viac ako 350-tisíc ľudí s diagnostikovanou cukrovkou, pričom toto číslo kontinuálne narastá vo všetkých vekových kategóriách. Cukrovka predstavuje významný rizikový faktor pre vážne komplikácie, ako sú kardiovaskulárne choroby, srdcové zlyhania či obličkové zlyhania, ktoré často vedú k úmrtiu. Aj napriek tomu, že sa diabetes mellitus neuvádza ako častá príčina úmrtí pacientov, v športovej terminológii by sa dalo tvrdiť, že zaznamenáva mnoho asistencií.

„Rastúci počet prípadov má na svedomí vyšší výskyt nadváhy a obezity, nedostatok fyzickej aktivity a nezdravá strava,“

približuje MUDr. Hulinová.

Diabetes mellitus je civilizačné ochorenie, ktoré sa člení na viacero typov. Medzi najznámejšie patrí cukrovka 1. a 2. typu. Zatiaľ čo pri diabetes mellitus 1. typu hovoríme o autoimunitnom ochorení, kedy má telo nedostatok inzulín kvôli tomu, že imunitný systém napáda bunky pankreasu produkujúce inzulín, pri cukrovke 2. typu sa stretávame s inzulínovou rezistenciou, pri ktorej telo nedokáže efektívne využiť inzulín.

Okrem toho je známy aj gestačný diabetes mellitus, teda tehotenská cukrovka, ktorá vzniká v reakcii na hormonálne zmeny a po tehotenstve zvyčajne odznieva. Sekundárny diabetes zase vzniká ako dôsledok inej diagnózy alebo užívania liekov, pričom ustúpi vtedy, keď je potlačený primárny problém. Existujú aj vzácnejšie formy diabetu, napríklad MODY typ, ktorý je spôsobený genetickými mutáciami ovplyvňujúcimi produkciu inzulínu.

Aj napriek tomu, že diabetes môžete mať aj bez toho, aby ste o ňom vedeli, existujú príznaky, ktoré môžu naznačovať práve túto diagnózu.

„Medzi najčastejšie príznaky patrí smäd, časté močenie, hlad, chudnutie, ale aj menej nápadné ako je únava, časté infekcie a zápaly, rozmazané videnie, ťažšie hojenie rán,“

vymenováva lekárka.

Príznaky cukrovky však pacienti často pripíšu rýchlemu životnému štýlu, postupujúcemu veku či zlej životospráve, preto sú pravidelné preventívne prehliadky a meranie cukru mimoriadne dôležité. Práve skoré odhalenie cukrovky totiž ponúka šancu na šetrnejšiu liečbu a pohodlnejší život.

Pri neodhalenej alebo nedostatočne liečenej cukrovke sa urýchľuje poškodenie veľkých i malých ciev. Pri poškodení malých ciev nasleduje poškodenie očí, obličiek a nervov, pri poškodení veľkých ciev, kedy sa urýchľuje kôrnatenie tepien, je najčastejšie u diabetikov postihnuté srdce.

„Srdcový infarkt u diabetikov vzniká až štyrikrát častejšie v porovnaní s bežnou populáciou. Taktiež môžu byť zúžené aj cievy v dolných končatinách, následkom čoho vzniká tzv. diabetická noha. Tento stav môže vyústiť až do amputácie dolných končatín. Pri upchatí ciev mozgu zase môže vzniknúť mozgový infarkt,“

poukazuje na riziká neliečenej cukrovky MUDr. Hulinová.

Diabetologické ambulancie v Nemocnici AGEL Zvolen sa pri liečbe pacientov držia odporúčaní, ktoré priebežne aktualizuje Slovenská diabetologická spoločnosť.

„Väčšina našich pacientov diabetikov 1. typu, ktorí si inzulín do tela aplikujú inzulínovými perami, využíva v liečbe senzory. Ide o zariadenie, ktoré je zavedené bezbolestne pod kožu na 7 až 14 dní a meria cukor v krvi približne každé tri minúty. Výsledky vyhodnocujeme a na ich základe následne vieme ponechať alebo upraviť liečbu, resp. urobiť úpravu v životospráve. Takisto v liečbe diabetikov 2. typu siahame po molekulách, ktoré majú kardiovaskulárny a nefroprotektívny prínos,“

objasňuje diabetologička.

Pacient so senzorom hodnoty cukru v krvi okamžite vidí vo svojom telefóne a vie na ne reagovať. Alarm ho dokáže upozorniť napríklad aj na hypoglykémiu, teda nízku hladinu cukru v krvi, ktorá je nebezpečná, pretože ak pacient dostatočne rýchlo nezareaguje, môže upadnúť do bezvedomia.

Cukrovka sa môže týkať každého z nás, jej vznik a rozvoj totiž nedefinuje len genetika, ale najmä životný štýl. Preto by sme mali dbať na prevenciu, základom ktorej je zdravá racionálna strava a pravidelná fyzická aktivita. Mimoriadne vhodné sú celozrnné potraviny, strukoviny, orechy, ovocie a zelenina. Vyhnúť sa treba rafinovaným cukrom, ktoré sú obsiahnuté napríklad v sladených nápojoch a džúsoch. Vhodné nie sú ani jedná z fast-foodov či polotovary.

„V prevencii vzniku cukrovky sa odporúča aj pravidelná vytrvalostná fyzická aktivita na úrovni strednej námahy, čo je napríklad rýchlejšia chôdza, najmenej 2 a pol hodiny týždenne, optimálne 30 minút denne,“

prízvukuje lekárka.

Zabúdať netreba ani na pravidelné preventívne prehliadky u všeobecného lekára, ktorý vám zmeria glukózu, alebo môžete absolvovať špecializované laboratórne vyšetrenie.