Kúpeľné mestečko Brusno leží na strednom Slovensku, 21 kilometrov severovýchodne od Banskej Bystrice smerom na Brezno, v údolí pohoria Slovenské Rudohorie v nadmorskej výške 424 metrov.

Brusno geomorfologicky zapadá do oblasti Nízke Tatry, podcelku Ďumbierske Tatry a časti Prašivá a v celku Horehronské podolie, podcelku Lopejská kotlina. Južná časť katastrálneho územia patrí do oblasti Slovenského rudohoria, celku Veporské vrchy a podcelku Čierťaž.

Prvá písomná zmienka obce Brusno pochádza z roku 1424. Obec niesla názov „villa utraque Zenthandras” – Obce svätoondrejské. Tento názov označoval okrem Brusna aj priľahlú obec Sv. Ondrej. Obce boli považované za poddanské osady Ľupčianskeho hradu, s históriou ktorého sú späté najstaršie dejiny Brusna a Sv. Ondreja.

V období stredoveku bol Sv. Ondrej významnejším sídlo ako Brusno. Dôkazom toho je dodnes stojaci kostol, postavený na území obce Sv. Ondrej v 15. storočí.

Počas 18. storočia sa obyvatelia obcí živili predovšetkým podomovým obchodom. Obchodníci sa nazývali čipkári. Toto pomenovanie dostali na základe tovaru, s ktorým obchodovali až v ďalekých krajinách – paličkované čipky. Neskôr ku čipkám pridali drevený riad, výrobky zo železa a rôzne druhy tkanín. K veľkému rozmachu podomového obchodu došlo najmä v 19. storočí.

Od roku 1860 bol Sv. Ondrej dočasne sídlom Slúžnovského okresu v rámci Zvolenskej župy. V roku 1884 bola vybudovaná železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej so zastávkou v Brusne.

Obyvatelia Brusna a Sv. Ondreja sa v druhej polovici 19. storočia sa venovali roľníctvu, chovu hospodárskych zvierat a podomovému obchodu. Niektorí obyvatelia boli zamestnaní v železiarskych podnikoch na Horehroní, iní pracovali v lesníctve. Boli však aj takí, ktorí sa rozhodli riešiť svoju neľahkú životnú situáciu vysťahovalectvom. Začiatkom 20. storočia bola do obcí zavedená elektrická energia a vodovod, vo Sv. Ondreji sa zriadil poštový úrad a postavila sa strojová píla.

Počas 2. svetovej vojny sa obyvatelia Brusna a Sv. Ondreja aktívne zapojili do SNP. Najťažšie boje sa odohrali v osade Bukovec, ktorá v tom čase patrila k obci Sv. Ondrej počas zimy na prelome rokov 1944 a 1945. Práve tu, v dome Jozefíny Rybárovej, boli 3. novembra 1944 zajatí povstaleckí generáli J. Golian a R. Viest. Za pomoc partizánom nacisti osadu Bukovec úplne vypálili. Oddiely rumunskej a Červenej armády oslobodili 22. marca 1945 Sv. Ondrej a o deň neskôr, 23. marca 1945, aj Brusno.
V roku 1960 došlo k zlúčeniu dovtedy samostatných obcí Brusno a Sv. Ondrej. Nová obec dostala aj úplne nový názov – Hronov. V roku 1974 sa obec znovu premenovala na Brusno.

V súčasnosti je Brusno známe najmä vďaka svojim kúpeľom. Liečebným prostriedkom v kúpeľoch Brusno je prírodná liečivá voda. Vyvierajú tu pramene uhličitých, hydrouhličitanovo-sírových, vápenato-sodno-horečnatých, hypotonických studených minerálnych vôd. Základom liečby sú dávkované pitné kúry prírodnej liečivej vody a bazénové a vaňové kúpele v temperovanej minerálnej vode. Obec sa aj vďaka kúpeľníctvu dobre rozvíja aj v oblasti hotelierstva a cestovného ruchu.

V okolí obce sú početné turistické chodníky, ktoré sprístupňujú atraktívne hrebene Nízkych Tatier a masív Poľany. Brusno možno považovať za východisko pre letnú pešiu turistiku, cykloturistiku a zimnú turistiku najmä do turisticko-rekreačných priestorov Veporských vrchov. Okrem značkovaných trás sa v obci udržujú promenádne chodníky s východiskom z kúpeľov do vyhliadkových lokalít Skala (491 m n.m.), Dubinka (470 m n.m.) s krížovou cestou a Kopok ( 744 m n.m.).

V bezprostrednom zázemí obce je funkčný vlek v lokalite Pod Skalou. Možnosti rekreačného lyžovania sú aj v susedných obciach, najmä v Ľubietovej, Medzibrode a v obci Strelníky. Asi 22 km od obce sa nachádza jedno z najvýznamnejších lyžiarskych stredísk na Slovensku – Chopok Tále.