Hľadať vinníka nič nerieši – iba sa nájde vysvetlenie, ale vy trčíte na mieste

ZAMYSLENIE
2 /

Túto myšlienku som si požičala od autora knihy „Prestaňte riešiť h*vná. Neničte sami seba a vezmite život späť do vlastných rúk“ Gary Johna Bishopa. Aké výstižné pre dnešnú  dobu a začiatok nového roka 2021 – začiatku veľkých zmien, predovšetkým tých vnútorných, našich postojov a myšlienok.

Je posledný deň roka. Viete, čo dnes robím? NIČ. Prokrastinujem a jem kalorický hamburger s hranolkami. Lebo mi neskutočne chutí a užívam si každé sústo. A OD ZAJTRA si dávam predsavzatie, že schudnem!

Gary John Bishop

Gary John Bishop

Ale nie, to bol vtip. Už niekoľko rokov si nedávam žiadne novoročné predsavzatia. Viete prečo? Takto to nefunguje. Ak chcete niečo skutočne vo svojom živote zmeniť, musíte začať DNES (a je úplne jedno, ktorý je dátum) lebo všetko ostatné sú len kecy, sľuby, výhovorky a nezmysly.

UVIAZLI STE VO SVOJICH VLASTNÝCH PREDSTAVÁCH A OBMEDZENIACH, VO SVOJICH „BUBLINÁCH“, ktoré sa bojíte opustiť alebo ktoré Vám ktosi nariadil a Vy ste uverili, že takto je to správne a bezpečné.

Hovorí sa „ako na nový rok, tak po celý rok“ a presne tak to aj je. To, čo ste nestihli urobiť doteraz, nestihnete urobiť ani budúci rok, pretože Vám v tom bráni jediná osoba na svete, a to ste VY!

Nemali ste odkladať Vaše sny, rodinu, zmenu. Vaša chyba! Lebo ste neprevzali zodpovednosť sami za seba, za svoj život a svoje rozhodnutia a radšej ste prežívali v zabehnutých koľajniciach toho, čo poznáte ako „osvedčené“, bezpečné, rutinné. Vaše reakcie sú naučené a idú na autopilota.

Ani Vás nenapadne zamyslieť sa nad tým, či to ako žijete skutočne vypovedá o tom, ako žiť chcete. Aspoň ste nič nepokazili. Kto nič nerobí, nič nepokazí, však? Hlavne NEGATÍVNE, znelo heslo roku 2020.

Ale aby ste si nemysleli, že Vás chcem z niečoho obviňovať či kritizovať ako to robí naša „vláda“ každý deň. Nie. Moje slová sú adresované Vášmu podvedomiu a duši, ktorá vie, že to s ňou „myslím dobre“. Skôr, než nájdete riešenie Vášho problému, musíte ho najprv poznať. Nestačí ho však len popísať, je treba urobiť presne to, čo cítite, že urobiť musíte a práve vtedy, keď sa Vám nebude chcieť.

Zmena ide vždy ruka v ruke s nepohodlím, tlakom a bolesťou. Preto sa jej tak podvedome všetci bránime a vyhýbame sa jej ako čert svätenej vode. Myslíme si, že zmena k lepšiemu bude proste príjemná. Nuž…bude, ale na konci. Prvý krok je totiž vždy ten najťažší, pretože je krokom do neznáma.

Naivne si myslíme, že prežije len ten, kto vie predvídať budúcnosť a prispôsobiť sa tejto predtuche. Veľa vecí ani neskúsime zo strachu, lebo proste očakávame, že to dopadne presne tak ako predvídame. Vopred sami seba odsudzujeme na neúspech. A tým pádom nevidíme príležitosti. A to preto, že sa na svet okolo neustále pozeráme rovnakým naučeným spôsobom s našimi automatickými očakávaniami.

Sme závislí na našich minulých poznatkoch, chybách z minulosti, ktorých sme sa dopustili my alebo druhí na nás. Ochotne vymieňame to, čo chceme za to, čo poznáme. Lenže zmena skutočne požaduje podstúpiť riziko a vstúpiť do neznámych vôd.

Keď sme boli deťmi, nemali sme ešte poňatie kto sme, nezamýšľali sme sa nad svojou osobnosťou. Zhruba do 2 rokov dieťa ani nepoužije slovo „ja“, „moje“. Iba sme vnímali prítomnosť a svet, ktorý sme s radosťou a vášňou skúmali. Nič sme neodkladali na neskôr, všetko sme chceli hneď.

Ničím sme sa príliš dlho nezaoberali a nad ničím sme zložito neuvažovali. Všetko bolo pre nás nové, zaujímavé, vzrušujúce a všetko nás zaujímalo. Do všetkého sme strkali nos a prsty.

A čo robíme ako dospelí? Zameriavame sa na svoje nedostatky, chyby, prehry, neúspechy. Hľadáme šťastie a lásku niekde tam vonku, v našich nenaplnených cieľoch a plánoch. Lenže tým pádom náš východzí bod A je vlastne NESPOKOJNOSŤ S TÝM KDE SME, KÝM SME, ČO MÁME.

A napriek tomu, keď sa nám aj podarí nejaký ten sen si splniť, dopriať si viac, schudnúť, prestať fajčiť, zlepšiť sa, máme z toho radosť len chvíľu. A opäť skĺzneme do pocitu NEDOSTATKU.

Deti oproti nám žijú BEZ STRACHU Z BUDÚCNOSTI a bez starostí z minulosti. Ich život nie je súťaž, honba za láskou, vášňou, obdivom či vecami. Učme sa od nich. Buďme spokojní s tým, čo máme, kde sme, akí sme a zmeňme svoje myslenie na bod A, ktorý znamená DOSTATOK. Potom sa pre nás stane celá cesta k bodu B, nášmu cieľu zaujímavou, plnou vášne a radosti z objavovania nových vecí, ľudí, zážitkov.

Prajem Vám všetkým pocit dostatku tu a teraz. Odpojenie sa od médií a napojenie sa na svoje ja, to POZITÍVNE JA, v ktorom stále koluje krv toho malého dieťaťa s jeho schopnosťou žiť, radovať sa a milovať. Šťastný nový rok…a vlastne aj dnešný slnečný deň.

Autor: Eva Tomanová, Foto: ilustračné