Na Horehroní sa spojilo niekoľko organizácií, aby zachránili vzácne liatinové dedičstvo na cintorínoch, ktoré odkazuje na železiarsku minulosť regiónu. Piati signatári, medzi ktorých patrí Horehronské múzeum, Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horehronie, Regionálne združenie miest a obcí Horehronia, občianske združenie Coburgovci na Slovensku a spoločnosť Ľupčianske kovozávody, s.r.o. spečatili svojim podpisom cielenú záchranu liatinových artefaktov priemyselnej histórie.

Hutnícka história je neodmysliteľnou súčasťou dejín obcí na hornom toku Hrona. Na území súčasného breznianskeho okresu pôsobil jednak štátny hutnícky komplex s centrom v Hronci, ale tiež súkromný hutnícky podnik  patriaci šľachtickej rodine Coburgovcov, sústreďujúci prevádzky od Červenej Skaly až po Polomku.

Hoci prevádzky v týchto lokalitách dávno zanikli, stratilo sa takmer aj priemyselné kultúrne dedičstvo, stopy po tomto druhu podnikania predsa len ostali. Zachovali sa v názvoch lokalít alebo vo viac, či menej nápadných objektoch roztrúsených po oboch brehoch Hrona.

Najvýraznejšie sa táto historická etapa zachovala na mieste kde skutočne zastal čas – na cintorínoch. Zručnosť horehronských lejárov sa tu prejavila vo forme, v akej ju bežne u lejárov neočakávali – v krehkej kráse náhrobníkov, náhrobných krížov, oploteniach a rôznych detailoch. Táto sekundárna, kreatívna aktivita ktorou kompenzovali každodennú výrobu strohých technických odliatkov, dala horehronským cintorínom zvláštny charakter.

Zachovať tento odkaz a upozorniť na fantáziu a zručnosť hutníckych majstrov si kladie za cieľ Memorandum, ktoré podpísalo Regionálne združenie miest a obcí Horehronia, Horehronské  múzeum, Občianske združenie Coburgovci na Slovensku, Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horehronie a za súkromný sektor Mgr. art. Matúš Janíček, konateľ Ľupčianskych kovozávodov, s.r.o.

Výsledkom spolupráce bude spoločný, koordinovaný postup pri obnove, revitalizácii, rekonštrukcii a ochrane   liatinových a kovaných prvkov náhrobnej architektúry a iných kovaných objektov, so zámerom zachovať ich v maximálnej miere na pôvodnom mieste, aby sa stali perspektívne súčasťou kultúrnej poznávacej trasy cestovného ruchu v regióne – Coburgovská železná cesta.

Spoluprácu partnerov zastreší Horehronské múzeum, ktoré pred niekoľkými rokmi vykonalo inventarizáciu  náhrobníkovej architektúry a liatinových objektov v lokalitách. Inventarizácia bude aktualizovaná, jej výsledky budú odovzdané dotknutým obciam spolu s návrhom  poskytujúcim následné riešenie prezentácie a ochrany.

„Ako inštitúcia, ktorá má za cieľ uchovávať pamäť v našej zbernej oblasti v akejkoľvek podobe  veľmi oceňujeme, že zámer nášho výskumu v tejto oblasti v roku 2006 neostal nepovšimnutý, nadchol a spojil skupinu aktívnych regionálnych aktérov a bude môcť byť plnohodnotne využitý pre následné aktivity smerujúce k zachovaniu tejto časti horehronského kultúrneho dedičstva, ktoré sa ocitlo na okraji pozornosti spoločnosti,“

povedala riaditeľka Horehronského múzea Ivica Krištofová.

K ochrane týchto prvkov prispeje aj vypracovaný vzor všeobecne záväzného nariadenia, ktorý môžu obce použiť na vypracovanie vlastných VZN, a tak môcť legislatívne ochrániť vo vlastnej réžii hodnotné liatinové artefakty. Aktivity spojené s vypracovaním Memoranda ocenila aj predsedníčka Združenia miest a obcí Horehronia Ing. Tatiana Čontofalská:

„Nie len samotné Memorandum, ale aj jeho prílohy v podobe návrhu znenia VZN, manuálu alebo konzultácie s odborníkmi znamenajú veľmi užitočnú pomôcku pre samosprávy postarať sa citlivým spôsobom o vzácne dedičstvo na cintorínoch vo svojich obciach.“

V neposlednom rade pôjde o spoluprácu partnerov aj pri propagácii zámeru ochrany, či už čiastkovej alebo komplexnejšej a koordinovanom postupe pri snahe vyhlásiť objekty a prvky náhrobníkovej architektúry  za pamätihodnosti alebo národné kultúrne pamiatky v každej obci breznianskeho okresu.

Predseda predstavenstva OOCR REGIÓN HOREHRONIE, JUDr. Tomáš Ábel, PhD. vyslovil podporu téme priemyselného dedičstva a jeho krás:

„V posledných rokoch rezonuje a zaujíma aj širokú laickú verejnosť, ktorá je ochotná za týmito miestami cestovať počas letných výletov a dovoleniek. Liatinová krása a železiarska história Horehronia môže obohatiť rozvoj cestovného ruchu v našom regióne.“