Po viac ako desiatich rokoch opäť ožila téma ťažby zlata v lokalite Biely vrch v Detve. O určení dobývacieho priestoru má opäť rozhodovať Hlavný banský úrad, vypršalo tiež povolenie na prieskumnú činnosť, ktoré v minulosti vydalo ministerstvo životného prostredia.

Viac ako desiatka zástupcov z Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), obcí a miest okresu Detva, ale i strojárskej spoločnosti PPS Group, odborovej organizácie OZ KOVO, CHKO Poľana a občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato sa v stredu zišla pred areálom strojární, aby spoločne povedali jasné nie ťažbe zlata na Podpoľaní.

Odpor proti zámerom ťažiarskej spoločnosti opäť ožil po tom, ako na prelome rokov vrátil Najvyšší správny súd rozhodovanie o určení dobývacieho priestoru na Hlavný banský úrad. V sobotu 12. februára tiež vypršalo povolenie určenia prieskumného územia, ktoré vydalo ministerstvo životného prostredia.

V rozpore s územným plánom 

Ľudia z regiónu sa v prípade ťažby obávajú zhoršenia kvality života, takáto aktivita by mohla ohroziť strojársku výrobu a tým aj vyše tisíc pracovných miest, zásadne by zmenila a znehodnotila ráz krajiny a prakticky by zabránila rozvoju cestovného ruchu.

„Obrovským problémom by v prípade ťažby bol nielen hluk, otrasy či prach, ale najmä technológia kyanidového lúhovania – za posledných 30 rokov bolo vo svete 30 havárií s únikom kyanidu, ktoré nezvratne poškodili životné prostredie či otrávili rieky a podzemné vody. Našou úlohou ako Banskobystrického samosprávneho kraja je starať sa o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich občanov. Preto hovoríme takejto ťažbe jasné nie,“

uviedol predseda BBSK Ján Lunter.

Ján Lunter

Územný plán Banskobystrického samosprávneho kraja vo svojej záväznej časti naviac hovorí o tom, že podporovať dobývanie nerastov je možné len v území, na ktorom v súvislosti s dobývaním nedôjde k negatívnym sociálnym dopadom. V rámci využitia ložísk nerastov nie je možné na území Banskobystrického kraja pripustiť použitie technológie kyanidového lúhovania pri ich spracovaní, úprave a zušľachťovaní.

„Preto my ako kraj nikdy nebudeme s podobnou ťažbou nielen na Podpoľaní, ale ani nikde inde na našom území súhlasiť – ani teraz a ani v budúcnosti. Zároveň apelujeme na príslušné úrady, aby aj oni rozhodli v prospech ľudí tohto regiónu,“

doplnil župan Lunter.

Stopka pre turizmus

„Podpoľanie je kus nádhernej zeme. Je to náš domov, ja sám pochádzam z tejto oblasti a túto zem si chceme manažovať sami. Samozrejme, že chceme, aby sa región rozvíjal, ale nik z nás nechce, aby sa tu ťažilo zlato. Našou snahou je rozvíjať cestovný ruch, poľnohospodárstvo, agroturistiku, prezentovať prírodné bohatstvo regiónu. Veď Podpoľanie je chránená krajinná oblasť a bola zaradená do siete svetových biosférických rezervácií UNESCO. Nachádzajú sa tu vzácne ekosystémy. Toto je budúcnosť Podpoľania, ako ju vidíme my,“

vyhlásil Roman Malatinec, podpredseda BBSK a poslanec za obvod Detva.

Roman Malatinec

V snahe rozvíjať región a otvoriť ho návštevníkom podniká kraj systematické kroky aj prostredníctvom svojej Rozvojovej agentúry.

„Len za posledné dva roky sme na Podpoľaní uskutočnili rozvojové zámery za takmer stotisíc eur. Vďaka nim tu návštevníci môžu navštíviť napríklad izbu ľudových tradícií Štefana Nosáľa, požičovňu elektrobicyklov alebo sa môžu naučiť vyšívať krivou ihlou v škole ľudových remesiel. Vyzývam preto ešte raz aj ja všetkých, ktorí majú k povoľovaniu ťažby zlata v Detve čo povedať, aby mysleli v prvom rade na ľudí z tohto kraja a na ich záujmy, na krásu tunajšej prírody i zachovanie pracovných miest. Chceme, aby sa Podpoľanie rozvíjalo, nie utopilo v kyanide,“

povedal podpredseda BBSK Ondrej Lunter.

Ondrej Lunter

Ohrozenie strojárskej výroby

Otrasy, ktoré by ťažbu zlatonosnej horniny nevyhnutne sprevádzali, môžu ohroziť presnú strojársku výrobu v závode PPS Group, ktorého areál je v tesnom dotyku s Bielym vrchom.

„V súčasnej dobe, kedy PPS Group spustila ambiciózny investičný plán, spoločnosť sa dostáva do čiernych čísel a nemá núdzu o zákazky, by obnovenie zámeru bolo tvrdou ranou nie len pre nás, ale aj pre ďalšie firmy v našom areáli. Spoločnosť PPS Group bola proti tomuto zámeru od samého začiatku a rovnako je to aj dnes. Strojárska výroba je totiž v našom podniku náročná na presnosť opracovania jednotlivých komponentov s maximálne tolerovanou odchýlkou v rozmedzí 0,01 mm,“

informoval hovorca spoločnosti PPS Group Ľuboš Schwarzbacher.

Stanislav Ľupták,

„Riziko vnímajú aj zástupcovia odborárov z OZ KOVO, ktorí reprezentujú viac ako 1300 zamestnancov strojární. „Konanie ťažiarskej spoločnosti chápeme ako ohrozenie celého nášho regiónu. Pokračovanie obdobných aktivít bude s veľkou pravdepodobnosťou priamo ohrozovať pracovné miesta, nakoľko firmy samotné, ako aj investori, avšak najmä zákazníci, ktorí veľmi citlivo vnímajú akúkoľvek zmenu pomerov u svojich dodávateľov, ich môžu vyhodnotiť ako riziko pre dlhodobé plány a ďalšie investície, ktoré by znamenali rozvoj nášho regiónu,“

uviedol Stanislav Ľupták, predseda ZO OZ KOVO PPS Detva.

Nie od samospráv, ochrancov prírody aj aktivistov

Proti ťažbe sa vyjadril aj primátor Detvy a krajský poslanec Ján Šufliarsky:

„V územnom pláne je táto lokalita určená pre rekreáciu. Chcel by som vyzvať spoločnosť Mining Gold, aj všetky ďalšie spoločnosti, ktoré majú záujem o ťažbu zlata, aby rešpektovali jednoznačný názor miest a obcí, organizácií a obyvateľov, ktorí na Podpoľaní žijú, že si tu neželajú žiadnu ťažbu a nikdy nebudú s ťažbou súhlasiť  a aby prestali robiť akékoľvek aktivity smerujúce k ťažbe zlata.“

Ján Šufliarsky

Na unikátnosť regiónu upozornil aj ďalší z krajských poslancov a primátor Hriňovej Stanislav Horník, nie ťažbe zlata prišli povedať aj starostovia ďalších obcí z okresu.

„Unikátna krajina pod Poľanou je výsledkom práce generácií miestnych gazdov. Hriňovčanom, ako jedným z mála, sa podarilo v minulosti odolať kolektivizácii. Práve v demokratických časoch majú miestni obyvatelia právo, aby ich názor bol zo strany štátu vypočutý a akceptovaný. Náš názor je jednoznačné nie ťažbe zlata na Podpoľaní. Zlaté ingoty ani peniaze nevyvážia nezvratné škody na prírode a krajine,“

upozornil hriňovský primátor Stanislav Horník.

Stanislav Horník

Rovnaký názor zdieľa aj riaditeľka správy CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová:

„Poľana symbolizuje harmóniu človeka a prírody. Našim zlatom je príroda, pôda a ľudia, ktorí ju obhospodarujú. Aj tu neďaleko sa nachádza niekoľko významných chránených území, tým najcennejším je práve územie Biosférickej rezervácie Poľana, zaradené do siete UNESCO od roku 1990- Ťažba zlata by mohla ohroziť jej opodstatnenie a určite by aj UNSECO zbystrilo pozornosť, ak by sa tu niečo také malo diať.“

Vladimíra Fabriciusová

Roman Podhradský z občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato, ktoré proti ťažbe zlata bojuje už jedenásť rokov, uzavrel tému slovami:

„Žiadame, aby Hlavný banský úrad urobil za týmto nezmyslom definitívnu bodku a konanie o pridelení dobývacieho priestoru ukončil jasným a nespochybniteľným spôsobom. Veľmi si želáme, aby už nikto z nás, obyvateľov Podpoľania, nemusel v budúcnosti tráviť roky svojho života ochranou nášho miesta na život. Že sa už žiadny podobný zámer nedostane ďalej ako po prvého úradníka na prvom úrade.“