Najdlhším na severnej pologuli je prvý letný deň, kedy nastáva letný slnovrat. Ten signalizuje návrat životadarného tepla, ktorý už odpradávna oslavovali všetky európske kultúry, ale aj ľudia vo zvyšku sveta.

Pozrime sa na to, kedy nastáva letný slnovrat 2024, prečo sa jeho termín z času na čas mení a aké tradície počas letného slnovratu dodržiavali Slovania alebo napríklad Kelti.

Prvý tohtoročný letný deň  pripadá na 20. júna  2024

V tento deň sa naša planéta Zem počas svojho obehu okolo Slnka nachádza v polohe, keď sa Slnko premieta na oblohe v ekliptikálnej dĺžke 90 stupňov.

Astronomické leto sa tento rok začína na Slovensku a celej severnej pologuli vo štvrtok 20. júna o 22:50 hod. stredoeurópskeho letného času (SELČ). Letný slnovrat je okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od rovníka smerom na sever. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Raka a Slnko dosahuje na severnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom.

Deň letného slnovratu je na severnej pologuli zároveň najdlhším dňom roka  Slnko je najdlhšie nad obzorom. Na južnej pologuli nastane zimný slnovrat a tento deň je tam zasa najkratším v roku. Po letnom slnovrate sa na severnej pologuli dni začnú skracovať a na južnej pologuli naopak predlžovať. Astronomické leto sa  tohto roku skončí 22. septembra, kedy prichádza jesenná rovnodennosť.

Tradičným zvykom oslavy letného slnovratu sa na Slovensku stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka resp. na Jána. Táto tradícia má pôvod v mytológii starých Slovanov.

Slnovrat

Astronomický termín slnovrat (latinsky solstitium) sa používa ako označenie pre okamih, kedy má Slnko voči rovníku buď najväčší (pri letnom slnovrate), alebo naopak najmenšiu deklináciu (pri zimnom slnovrate). Tá udáva uhlovú vzdialenosť rovnobežky, na ktorej sa nachádza určité nebeské teleso, práve od svetového rovníka. Na severnej pologuli je kladná, na južnej potom záporná.

Letný a zimný slnovrat teda súvisia s náklonom zemskej osi od roviny obehu Zeme okolo Slnka a nie s tým, ako ďaleko sa Zem od Slnka nachádza. Ide o momenty, kedy Slnko dosahuje buď najsevernejší, alebo naopak najjužnejší bod svojej pomyselnej dráhy, ktorými sú obratník Raka (na severe) a obratník Kozorožca (na juhu).

Slovenské slovo slnovrat je odvodené od ročného pohybu Slnka vychádzajúceho nad obzorom. Potom, čo počas letného slnovratu dospeje k najsevernejšiemu bodu, sa začína po obzore postupne vracať smerom na juh. K tomu najjužnejšiemu bodu potom dospeje počas zimného slnovratu, čo je moment, kedy sa opäť obracia smerom k severu.

Letný slnovrat

Ako letný slnovrat sa označuje okamih, kedy na severnej pologuli začína astronomické leto (teda prvý letný deň) a kedy je najdlhší deň a najkratšia noc. Na severnej pologuli obvykle nastáva 20. alebo 21. júna, ale výnimočne môže pripadnúť aj na iný dátum. Na južnej pologuli je to potom samozrejme úplne obrátene a v tomto termíne nastáva zimný slnovrat.

Počas letného slnovratu dosahuje Slnko obratníka Raka (prechádza zo súhvezdia Blížencov do súhvezdia Raka), na poludnie vystupuje najvyššie a jeho lúče dopadajú kolmo na zem práve na obratníku Raka. Krajina sa pohybuje v takmer najvzdialenejšom bode obežnej dráhy okolo Slnka, ktoré v tento deň dosahuje najsevernejší bod svojej pomyselnej dráhy.

Pokiaľ ide o to, aká je na letný slnovrat dĺžka dňa a noci, deň trvá viac ako 16 hodín, zatiaľ čo noc iba niečo cez 7 hodín. Noci v tomto období sú na našom území veľmi svetlé. Nikdy sa totiž úplne nezotmie a objavuje sa iba tzv. astronomický súmrak, kedy je síce na prvý pohľad noc, ale obloha nie je taká tmavá ako inokedy a hviezdy sú vidieť zle.

Na severnom polárnom kruhu sa v deň letného slnovratu o polnoci Slnko dotýka horizontu bez toho, aby zapadlo, zatiaľ čo na južnom polárnom kruhu sa na poludnie dotýka horizontu bez toho, aby vyšlo. Na severnom póle touto dobou vrcholí polárny deň a na južnom zase polárna noc.

Termín letného slnovratu sa mení

Dátum, kedy je slnovrat (či už ten zimný, alebo letný), sa môže v priebehu času meniť. Letný slnovrat najčastejšie nastáva 20. alebo 21. júna, ale zriedkavo k tomu dochádza aj 22. júna (naposledy v roku 1975, nabudúce roku 2203) alebo dokonca 19. júna (podľa Juliánskeho kalendára naposledy roku 775, ďalší výskyt potom v roku 2487) .

Dôvodom, prečo termín letného slnovratu nie je každoročne rovnaký, sú odchýlky medzi bežným a astronomickým kalendárom. Kalendárny rok totiž trvá 365 dní (a raz za 4 roky potom 366 dní), ale Zem obehne okolo Slnka za 365 dní, 5 hodín a 49 minút. Preto sa letný slnovrat každý rok o niečo oneskoruje a celé sa to potom dorovnáva prestupnými rokmi, pričom môže dôjsť k zmene dátumu.

K veľmi pomalým zmenám navyše dochádza aj kvôli zmenám zemskej dráhy. Tie sú tiež dôvodom, prečo je leto najdlhším z ročných období a postupne sa ešte o niečo predlžuje (hoci naozaj veľmi pomalým tempom). Napríklad do roku 3000 by sa malo leto predĺžiť až o 6 hodín a 29 minút a v roku 4000 bude dokonca o 6 hodín a 43 minút dlhšie, než sa začne opäť skracovať.

Význam a história  letného slnovratu

Slnovraty boli už od nepamäti predmetom osláv po celom svete nezávisle na kultúrach, ktoré v jednotlivých oblastiach dominovali. Cykly plynúce od zimného do letného slnovratu a zase naopak si potom ľudia často spájali s priazňou bohov.

Dôvodom, prečo vítali zimný slnovrat, bol príchod dlhšieho dňa, ústup chladných dní a lepšie podmienky na pestovanie plodín. Letný slnovrat si zase spájali s príchodom životodarného tepla, so začiatkom zberu čerstvých plodín, s odchodom snehu a ľadu, ale všeobecne aj s plodením a príchodom mláďat.

Keltský slnovrat

Pokiaľ ide o to, aké dodržiavali na letný slnovrat tradície Kelti, v ich kultúre išlo o sviatok označovaný ako Alban Hefin, Midsummer, Meán Samhraidh či Litha. Ľudia si potom pripomínali triumf slnečného boha Mabona, ktorý sa zrodil počas zimného slnovratu, pri jarnej rovnodennosti porazil temnotu a v dobe letného slnovratu neobmedzene vládol.

Bohu Mabonovi a bohyni Matke Keltovej obetovali na ich počesť a zároveň zapaľovali posvätné hranice, okolo ktorých spoločne tancovali. Chceli tak dosiahnuť to, aby moc svetla vydržala čo najdlhšiu dobu. Z kopcov sa potom spúšťali horiace kolesá a s horiacimi vetvičkami ľudia divoko točili, čím chceli napodobniť Slnko a jeho pohyb na nebi.

Ďalej potom do kytíc Kelti zväzovali vonné byliny, ktoré zapaľovali a žehnali nimi svojmu dobytku. Uhlíky z ohňov neskôr rozhadzovali na pole, čo malo zaistiť dobrú úrodu, a organizovali aj čarodejné svadby, teda neviazané radovánky, ktoré mali podporiť silu rodu.

Okrem Slnka vzývali počas slnovratu aj vodu. Oltáre zasvätené Slnku sa preto veľmi často nachádzali blízko rôznych prameňov či studní a vodným zdrojom sa vzdávala česť „odievaním“ do kvetín a vetvičiek. 

Slovanský slnovrat

Slovania oslavovali letný slnovrat ešte dávno pred príchodom do strednej Európy, teda v starej vlasti (Rusko, Poľsko, Ukrajina), skôr než mnohí z nich prešli na kresťanskú vieru. Jednalo sa o takzvané kupadelné sviatky, kedy uctievali oheň aj vodu. Prvý kúpeľ v studenej vode mal privolať vlahu a dobrú úrodu, zatiaľ čo oheň zaháňal zimu a neviazanosť mala zaistiť pokračovanie rodu.

V kupadelných piesňach sa potom často objavuje motív spojenia ohňa a vody (teda sobáša brata a sestry), čo sú dva hlavné živly tohto sviatku. Ľudia preto zapaľovali hranice, plietli vence a posielali ich po vode. Okrem toho hľadali bájny papradinový kvet a jedli sviatočný pokrm, ktorým bolo pražmo. Symbolom letného slnovratu sa potom stal modrožltý kvet černýša hájnika.

Svätojánske sviatky

V Európe postupom času letný slnovrat splynul so svätojánskymi sviatkami oslavovanými v predvečer sviatku Jána Krstiteľa, ktorého narodenie si pripomíname 24. júna. Na Slovensku sa však slnovrat podľa pohanského spôsobu slávil ešte dlho po prechode ku kresťanstvu. Postupom času potom došlo k zvláštnej situácii, keď ľudia oslavovali slnovrat po svojom, ale zároveň uctievali Jána Krstiteľa.

Základ osláv ale zostal prakticky rovnaký, pretože ľudia oslavovali predovšetkým narodenie, život, vieru a túžbu. Hlavným prvkom, ktorý sa s týmto momentom spojil, sa stali svätojánske ohne. Tie sa pálili na kopcoch, čo symbolizovalo slnko v nadhlavníku, preskakovali sa a zapaľovali sa v nich metly. Dole sa potom zhadzovali horiace sudy alebo horiace kolesá.

K ďalším tradíciám spojeným so svätojánskymi sviatkami sa potom radil aj zber liečivých a posilňujúcich bylín, ktoré v čase letného slnovratu údajne majú najväčšie účinky. Ľudia okrem iného užívali halucinogénnu mandragoru, robili milostné kúzla, pili veľké množstvo alkoholu a hľadali zlaté papradie. Zároveň verili, že sa otvárajú brány medzi svetom živých a svetom mŕtvych.

Počas svätojánskej noci sa potom niektorí rozhodli skúsiť šťastie a nájsť poklad. Mohli ale pritom naraziť na bludičky, ktoré lákali do močarísk, alebo prekročiť bludný koreň a úplne zablúdiť. Divožienky a bosorky údajne vymieňali ľudské deti za vlastné a svojim spevom či tancom lákali mládenca do lesa, kde ich utancovali a roztrhali. Svetlušky potom predstavovali duše nekrsteniatok (detí, ktoré zomreli bez toho, aby ich rodičia stačili nechať pokrstiť).