Zverejnené výsledky Štúdie odhadu početnosti medveďa hnedého na Slovensku vypracované Univerzitou Karlovou (UK) Praha v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) vyvolali v posledných dňoch celospoločenskú diskusiu a množstvo špekulácií.

Výsledky, ktoré poukazujú na stabilný stav populácie, potvrdzujú aj dáta z monitoringov v mnohých chránených územiach. Lesníci, poľovníci a ďalší odborníci na Slovensku však odhadujú dvoj až trojnásobný počet medvedej populácie na Slovensku poukazujúc na premnoženie tohto zákonom chráneného predátora.

Prekvapujúce výsledky štúdie o stabilnom počte medveďa hnedého prichádzajú v čase, keď je verejnosť už dlhšiu dobu znepokojená stále sa množiacimi stretmi medveďa s človekom, nevynímajúc útoky tejto šelmy v lese či blízko ľudských obydlí s ohrozením života a majetku ľudí.

Zľava Slavomír Finďo, Dušan Karaska, Pavel Hulva, Mária Apfelová a Michal Kalaš

Prezentácia výsledkov štúdie vypracovanej  odborníkmi z Karlovej univerzity

Vo štvrtok Štátna ochrana prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici na tlačovej besede, ktorú otvoril riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska za účasti zástupcov odborného tímu pražskej Karlovej univerzity a slovenských odborníkov, sa prezentovali výsledky štúdie o početnosti medveďa hnedého na území Slovenska.

Analýza o početnom stave medveďa hnedého na Slovensku,

Napriek často medializovaným správam o „premnožení“ medveďov na našom území, výsledky výskumu poukazujú na relatívne stabilnú populáciu. Na základe modelovania veľkosti populácie stanovila UK Praha celkový počet našej najväčšej šelmy na 1 056, v intervale spoľahlivosti medzi 1 012 až 1 275 jedincov.

Odhad efektívnej veľkosti populácie, ktorá ukazuje ako rýchlo populácia stráca genetickú variabilitu, je však nižší – 266 jedincov.

Doc. Pavel Hulva z Prírodovedeckej fakulty UK Praha uvádza:

„Populácia medveďov na Slovensku stráca genetickú variabilitu akoby mala približne 250 jedincov. Z evolučne genetického hľadiska tak ide o malú populáciu, ktorá môže byť výrazne ovplyvnená náhodnými faktormi. Analýzy životaschopnosti populácie ukázali, že mysliteľné sú aj negatívne scenáre vývoja početnosti.“

Pavel Hulva

Zaujímavé je však pozrieť sa na odhady veľkosti populácie medveďa v jednotlivých chránených územiach. Najvyššia početnosť medveďov sa aj prostredníctvom štúdie potvrdila v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa odhad pohybuje na úrovni 278 jedincov. Druhý najväčší počet zmieňuje štúdia v Národnom parku (NP) Malá Fatra.

Zoológ NP Malá Fatra Michal Kalaš hovorí:

„V území Národného parku Malá Fatra realizujeme pravidelný monitoring veľkých šeliem formou priameho pozorovania už od roku 2003. Pozorované jedince je preto možné pomerne dobre opísať (veľkosť, sfarbenie, počet a vek mláďat a pod.), presne určiť lokalitu a čas pozorovania čo prispieva k selekcii možných opakovaných pozorovaní rovnakých jedincov. Medvede sú pozorované bez použitia vnadenia, teda je možné zachytiť aj ich prirodzenú distribúciu v teréne. Tohtoročné čiastkové výsledky  naznačujú, že k nárastu populácie nedochádza ani v našom území.“

Mária Apfelová a Michal Kalaš

V Národnom parku Veľká Fatra autori štúdie prostredníctvom špeciálneho modelovacieho softwaru odhadujú populáciu medveďa na približne 146 jedincov. Zoologička národného parku Mária Apfelová potvrdzuje predpokladaný počet medveďov v území národného parku, pričom poukazuje najmä nafragmentovanosť krajiny a lokálne zmeny v distribúcii druhu:

„Pozorujeme, že návyky medveďa z vnadísk v lesoch na nepôvodnú a neprirodzenú potravu sa odrážajú na zmenách v jeho správaní a priestorovej distribúcii. Medveď ako dlhoveký živočích a generalista reaguje na ponuku, využíva a učí sa získavať dostupné zdroje a následne ich aktívne vyhľadávať. Naučil sa využívať ako zdroj potravy poľnohospodársku pôdu osiatu kukuricou a inými energeticky bohatými zdrojmi potravy, dostupnosť biologického odpadu z odlovenej zveri ako aj neprirodzenú potravu z vnadísk a krmovísk. Pri opakovanej skúsenosti utvrdzuje svoje stereotypy a správanie.“

Tieto pozorovania potvrdzuje aj štúdia zameraná na potravnú ekológiu medveďa hnedého z územia Poľany a Veporských vrchov publikovaná v zahraničí v roku 2016. Štúdia poukazuje na to, že približne 20% energetickej hodnoty medvede prijímali z potravy antropogénneho pôvodu, napr. z obilnín, kukurice a ovocných drevín. Značný podiel tejto potravy pochádzal z miest prikrmovania zveri v lese, nielen z polí, kde okrem raticovej zveri chodili aj medvede.

Zredukovaním dostupnosti jadrového krmiva v lese a minimalizovanie jeho použitia pre vnadenie diviakov v množstve 1 kg na deň, boli medvede pripravené o významný zdroj potravy, ktorý ich udržiaval v lesnom prostredí pričom nedošlo k zníženiu celkovej početnosti medveďov, ktorá bola na tento zdroj potravy nastavená.

Zoológ ŠOP SR Slavomír Fiňďo vysvetľuje:

„Táto dramatická zmena sa udiala rýchlo počas niekoľkých minulých rokov, čo donútilo medvede hľadať vo zvýšenej miere potravu v agrárnej krajine a blízkosti ľudských obydlí. Okrem toho vnútrodruhová agresia v medvedej populácii spôsobovaná najmä despotickým správaním dospelých samcov voči spoludruhom, najmä tohoročným mláďatám a ich matkám, núti časť populácie hľadať útočisko pri ľuďoch.“

Prezentované výsledky štúdie nepopierajú skutočnosť, že medveď môže byť pre človeka nebezpečný, ani v žiadnom prípade nebagatelizujú obavy verejnosti. U tohto druhu však neexistuje jednoduchý vzťah medzi veľkosťou populácie a množstvom nebezpečných stretov s človekom.

Aj malá zmena správania sa ľudskej populácie významne ovplyvňuje pravdepodobnosť interakcie medzi obidvoma druhmi. Štúdia zároveň zdôrazňuje potrebu kľúčových preventívnych a proaktívnych opatrení.

Záznam z tlačovej besedy na ŠOP SR v Banskej Bystrici:

Doplňujúce údaje o Štúdii Odhadu početnosti populácie medveďa hnedého analýzou DNA

• Monitoring početnosti medveďa hnedého bol realizovaný prostredníctvom projektu „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“, v rámci ktorého ŠOP SR uzatvorila zmluvu o dielo s Prírodovedeckou fakultou UK v Prahe. Predmetom tejto zmluvy je „Vypracovanie štúdií odhadu početnosti chránených druhov veľkých šeliem (vlk dravý, rys ostrovid a medveď hnedý) a vypracovanie štúdie stupňa hybridizácie vlka dravého s príbuznými druhmi živočíchov (šakal zlatý, pes domáci) analýzou DNA.“
• Zmluva sa teda netýka len samotnej početnosti medveďa hnedého, ale aj ďalších údajov u všetkých troch veľkých šeliem žijúcich na Slovensku. Sú to údaje ako napríklad určenie pomeru pohlavia, určenie populačnej hustoty v geografických celkoch, určenie stupňa hybridizácie vlka, určenie zloženia potravy či vyšetrenie na parazity. Prebiehajúci výskum je považovaný za veľmi unikátny svojim širokým záberom
• Zber vzoriek DNA medveďa hnedého sa uskutočnil v dvoch fázach: od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat.

• V uvedenom období sa vzorky zbierajú z toho dôvodu, aby bol vylúčený prírastok mláďat. Populácia medveďa tak bola uzatvorená čo znamená, že sa od začiatku zbierali vzorky všetkých vekových kategórií (tohoročné medvieďatá v jeseni, dospievajúce a dospelé jedince).
• Pre uskutočnenie DNA analýzy početnosti medveďa hnedého zozbierali pracovníci ŠOP SR spolu dobrovoľníkmi celkovo 2 172 vzoriek DNA, zväčša medvedieho trusu a srsti.
• Posledná odborne akceptovaná štúdia bola realizovaná v rokoch 2013 – 2014 na základe DNA analýzy trusu, ktorú realizoval tím profesora Ladislava Pauleho. Táto štúdia stanovila odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov porovnateľnou metódou na 1 214 jedincov. Pre analýzu genotypov použili 2 977 vzoriek, z nich však 1 143 museli  pre rôzne príčiny vylúčiť, takže nakoniec použili 1 834 vzoriek.
• Za analýzu zozbieraných DNA vzoriek medveďa hnedého a vypracovanie štúdie Karlovou univerzitou v Prahe bola zhotoviteľovi vyplatená suma 101 174,88 eur. Na zber dát, mimo kontraktu s UK Praha, boli vynaložené financie v hodnote 126 000 eur. Náklady na vyhotovenie štúdie sa spolu teda pohybujú v hodnote 227 174,88 eur.
• Na predchádzajúci výskum o početnosti medveďa hnedého v SR, spracovateľom ktorého bola Technická univerzita vo Zvolene, bolo v roku 2013 vyčlenených 283 627 €. Celková hodnota zákazky, ktorá bola predmetom zmluvy č.: ŠOP SR/122/2013 predstavovala sumu 337 921 € a boli v nej zahrnuté tiež štúdie zamerané na tetrova hlucháňa a vydru riečnu. Zmluva je prístupná na Centrálnom registri zmlúv.
• Všetky potrebné informácie k Monitoringu medveďa hnedého na Slovensku sú dostupné na webovej stránke ŠOP SR https://www.sopsr.sk/web/?cl=251.

Kritický oponentský posudok k štúdii Karlovej univerzity

K štúdii o početnosti medveďa  hnedého na Slovensku ešte v decembri 2022 vypracovali Peter Klinga, výskumník ochranárskej genetiky z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene a Peter Kaňuch z oddelenia evolučnej a behaviorálnej ekológie Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene oponentský posudok.

Peter Klinga

Text oponentského posudku začína kritickým konštatovaním:

„V štúdii sa nachádzajú viaceré nezrovnalosti a nepresnosti, ktoré môžu nezainteresovaného čitateľa nabádať k nadmernému zovšeobecňovaniu publikovaných výsledkov (typicky porovnávanie celkového odhadu početnosti z predchádzajúceho genetického monitoringu z rokov 2012 – 2015 s výsledkami tejto štúdie). Z výsledkov, ako sú teraz prezentované, by sa čitateľ mohol napr. jednoducho domnievať, že početnosť populácie medveďa sa medzi sledovanými obdobiami nezmenila.“

Peter Kaňuch

Výhrada oponentov sa týka napríklad použitej metodológie. Štúdia využíva metódu CMR (Capture Mark Recapture), jej autori však opomínajú v súčasnosti štandardnú metódu SCR (Spatial Capture Recapture), ktorá je z pohľadu oponentúry vhodnejšia, keďže lepšie analyzuje hustotu populácie a samotná analýza sa obsiahlo venuje aj priestorovým nárokom a interakciám v medvedej populácii.

Presné znenie oponentského posudku nájdete v tomto súbore:

Oponentský posudok