Sídlisko Sásová bolo postavené na historickom území dvoch niekedy samostatných dedín Sásovej a Rudlovej. Obidve sa spomínajú už v období 14. – 15. storočia.

Dedina Sásová dostala pomenovanie po synovi prvého banskobystrického richtára Ondreja Mikuláša Sasa. Nazývala sa tiež Svätý Anton, podľa patrocínia tunajšieho starobylého kostolíka zasvätenému sv. Antonovi a Pavlovi pustovníkom. Teda nie podľa toho, že v dedine žili Sasi, ale že on bol Sas.

Podobne Rudlová dostala pomenovanie po vlastníkovi dediny, ktorým bol banskobystrický richtár Rudolf. Obidve dediny vznikli na území mesta Banská Bystrica.

V mladšej histórii sa o ich pripojení k mestu začalo hovoriť po druhej svetovej vojne. Nakoniec sa tak stalo v roku 1966 v súvislosti s výstavbou Banskej Bystrice ako metropoly Stredoslovenského kraja. V tomto roku si práve pripomíname 50. výročie pripojenia Sásovej a Rudlovej k mestu Banská Bystrica.

Hneď po pripojení k mestu sa začalo s plánmi výstavby moderného sídliska. To sa malo pôvodne stavať smerom na Zvolen na inom mieste, aby došlo k prepojeniu Banskej Bystrice so susedným Zvolenom. Nakoniec z hľadiska urbanizmu Banskej Bystrice sa rozhodlo o postavení na súčasnom mieste.

Začalo sa stavať v 70. rokoch minulého storočia v údolí potoka Jelšovie medzi historickými dedinami. Výstavba sídliska prebiehala v rokoch 1970-1991. Boli to súčasné ulice Ružová, Beskydská, Fatranská, Gerlachovská a Chabenecká. Pôvodný názov sídliska bol v tejto dobe Rudlová – Sásová.

Súviselo to s faktom, že 2/3 sídliska boli vybudované na katastrálnom území dediny Rudlová a len 1/3 na Sásovskom. Takže aj dnes väčšina obyvateľov sídliska žije na Rudlovskom území.

V roku 1984 sa jeho názov oficiálne zmenil na Sídlisko Osloboditeľov. Podobne ako Fončorda sa oficiálne volala sídlisko Družby. Tento názov sa však nikdy neujal a obyvatelia začali používať pre svoje sídlisko zľudovený historický názov Sásová.

Druhá etapa výstavby sídliska v rokoch 1980 – 91 sa uskutočnila už v nezastavanom vyvýšenom priestore. Boli to aj súčasné ulice Tatranská, Starohorská, Magurská, Pieninská Inovecká a všetky medzi nimi.

Po výstavbe celé sídlisko na 210 ha malo 25.000 obyvateľov s počtom bytov 6.390. Sídlisko je jednou z najľudnatejších častí mesta Banská Bystrica aj v súčasnosti.

Pomenovanie samotných ulíc v pôvodných dedinách v Sásovej sa kryje pôvodnými názvami Sásovská cesta, Garbanka, v Rudlovej je to napr. Strmá ulica. V rámci sídliska boli pôvodne ulice pomenované po československých a svetových osobnostiach komunistického hnutia Gottwaldova, Zápotockého, Novomeského, Asmolovova, Golianova a ďalšie.

Po roku 1989 mesto Banská Bystrica rozhodlo o zmene názvu týchto ulíc. Nahradili sa názvami podľa horstiev a vrchov:

Názvoslovná komisia pri Okresnom úrade v Banskej Bystrici 1. októbra 1991 odsúhlasila návrh Mestského úradu v Banskej Bystrici na premenovanie nasledovných ulíc:

Asmolovova – Pieninská

Benadova – Sitnianska

Exnárova – Fatranská

Glinderova – Javornícka

Golianova – Starohorská

Hagarova – Strážovská

Klokočova – Chabenecká

Clemetisova – Krivánska

MPČL (Májového povstania českého ľudu) – Tatranská

Novomeského – Magurská

Šmidkeho – Kráľovohoľská

Šmeralova – Gerlachovská

Tr. Kl. Gottwalda – Ďumbierska

Umanského a Viestova – Rudohorská

Voklova – Karpatská

Zápotockého – Beskydská

Zupkova – Inovecká