Obec Brusno sa nachádza v Banskobystrickom okrese a od Banskej Bystrice je vzdialená 28 km. Brusnianske kúpele svojím rozsahom patria medzi menšie kúpeľné destinácie. V porovnaní s kúpeľmi v Korytnici a na Sliači si však svoj základný chod a vysoký štandard zachovali aj v 21. storočí.

Kúpele Brusno

Nechýbalo veľa a v roku 2020 sa kúpele mohli pridať ku „kúpeľom duchov“ v Korytnici  a ďalším podobným na Slovensku. Musel sa nájsť zahraničný investor z Českej republiky, ktorý kúpele prevádzkuje naďalej. Slovensko má veľké nedostatky vo využití prírodného bohatstva v podobe minerálnych prameňov.

Kúpele v Brusne oproti kúpeľom v Korytnici a na Sliači sú nielen menšie, ale aj ich väčší rozvoj súvisí s neskorším obdobím 20. storočia. Pravdepodobne z toho dôvodu boli schopné prežiť všetky transformácie a aspoň z hlavnej časti ostať funkčné. Základom kúpeľov je Liečebný dom Poľana otvorený v roku 1985. Staré historické kúpeľné budovy sa v roku 1986 prestali využívať a  začali chátrať.

V rámci týchto kúpeľov prebiehala aj modernizácia: napríklad výstavba veľkého bazéna, ktorý kúpeľom chýbal. V tomto období má byť otvorený pre verejnosť veľký krytý bazén. Horšie je to stavom historických idylických kúpeľných budov pri modernom liečebnom dome Poľana.

Predstavujú s priľahlými minerálnymi prameňmi a parkom rozvojový potenciál. Kúpele Brusno aj keď nie sú slovenským švajčiarskom ako kúpele v Korytnici, ani nemajú takú starobylosť ako kúpele na Sliači, majú svoje čaro.

Rád tam osobne chodím dlhé roky do tohto prostredia. Kúpele v Brusne kúpeľmi „rodinného typu“ s milým a na odbornej úrovni vzdelaným personálom, ktorý vychádza v ústrety hosťom. Okrem prítomnosti brusnianskych liečivých prameňov môžeme pridať k výhodám aj zdravú horskú klímu, čo vytvára z kúpeľov Brusno dokonalé miesto na oddych.

Pri rozvoji kúpeľov nie je dôležitý len technický stav kúpeľov, ale aj osadenstvo – ktoré dotvára pocit z kúpeľov. Aby sa návštevníci a liečební hostia sem radi vracali aj na budúce. Česká spoločnosť po prevzatí kúpeľov uplatnila aj tento kontinuálny rozvojový moment kúpeľov v Brusne.

Počiatky kúpeľov v Brusne v rokoch 1833 -1918

V roku 1833 kráľovská Banská komora so sídlom v Komorskom dome na námestí v Banskej Bystrici vyslovila súhlas so žiadosťou lesníka v Brusne (Svätom Ondreji) o povolenie postaviť kúpeľ v brusnianskom údolí. Prvý kúpeľný dom v Brusne bol postavený v roku 1837. Tieto počiatky využívania brusnianskych kúpeľov trvali do roku 1859, kedy drevený kúpeľný dom vyhorel.

Na čas nastala doba, kedy len miestny obyvatelia: sedliaci, drevorubači, baníci, hutníci, uhliari využívali blahodarné účinky tunajších minerálnych prameňov. Ústrednou stavbou kúpeľov sa stal Kúpeľný dom (ktorý neskôr dostal názov Vepor). Vznikol v roku 1861 na mieste staršej stavby, ktorá vyhorela. Mal pôdorys tvaru písmena U, bol zrubovej konštrukcie s balkónom a ukončený vyrezávaným štítom. Pred ním sa nachádza voľne dostupný prameň Ondrej, ktorý je známy aj ako liečivý prameň Brusnianka.

Nová éra nastala v roku 1884, kedy sa stal majiteľom kúpeľov v Brusne banskobystrický architekt Ľudovít Rosenauer. Do konca 19. storočia Rosenauer vybudoval v podstate prvé skutočné Brusnianske kúpele. Kúpele navštevovali pacienti z celého vtedajšieho Uhorska. Kúpele sa prevádzkovali v letnej sezóne podobne ako kúpele Korytnica a Rosenauer zabezpečil aj odbornú starostlivosť – prvým doktorom Jozefom Lukáčom.

Už v tej dobe sa Rosenauer snažil o ďalší rozvoj kúpeľov: v roku 1885 sa pokúsil v artézskom žriedle navŕtať teplý prameň. Hoci do projektu investoval značnú sumu peňazí, teplý prameň sa mu navŕtať nepodarilo.

V tomto období tu stáli už tri jednoposchodové hotelové domy, ktoré mali kapacitu približne 150 izieb. Ludvik (po maďarsky Lajoš a v súčasnosti nazývaný Ďumbier), Kornélia (Paula) a Kúpeľný dom (Vepor). Na tú dobu boli  vynikajúco vybavené, mali elektrické osvetlenie a vodovod. Liečebným hosťom ponúkali komfort, ktorý nebol v každých kúpeľoch samozrejmosťou.

Po tomto úspešnom období sa v roku 1913 stal novým vlastníkom Adolf Karol Baltzer. Bolo to obdobie prvej svetovej vojny, rozpadu Uhorska, vzniku Československej republiky, ktoré rozvoju kúpeľov neprialo.

Kúpele v rokoch 1918 – 2021

Vznik Československej republiky znamenal pre kúpele na Slovensku novú éru.  V  nových spoločenských podmienkach sa činnosť v kúpeľoch Brusno obnovila. Objavené boli rozsiahle rádioaktívne rašeliniská. Po 2. svetovej vojne boli kúpele v zlom stave a v roku 1947 ich zasiahol požiar.

Kúpele obnovili vtedajšie Stredoslovenské železiarne (Podbrezovské železiarne), ktorých majetkom sa stali po znárodnení. Železiarne chceli využiť kúpele prioritne pre starostlivosť o svojich zamestnancov, ktorý pracovali v zdraviu škodlivom prostredí.

Ďalší rozvoj kúpeľov nastal v roku 1975, kedy už Československé štátne kúpele Sliač začali s výstavbou moderného Liečebného domu Poľana. Prevádzka Liečebného domu Poľana s kapacitou 200 lôžok začala v roku 1985. Staré historické budovy kúpeľov sa v roku 1986 prestali využívať a  začali chátrať. V roku 1989 došlo v Československu k spoločenským zmenám a kúpele Brusno sa dostali zo štátneho do súkromného majetku.

Liečebný dom Poľana, prešiel v rokoch 2005 – 2007 výraznou rekonštrukciou a v súčasnosti poskytuje približne 200 lôžok. Na výber sú jednolôžkové aj dvojlôžkové izby, bezbariérové izby a apartmány. V roku 2020 sa stala majiteľom Kúpeľov Brusno česká spoločnosť Lázne Darkov a.s., ktorá prevádzkuje aj kúpele v Karvinej.

Súčasnosť

Základom kúpeľov sú minerálne pramene. Vyviera tu šesť prameňov s vápenato – sodno – horečnatými, uhličitými, hydrouhličito – sírovými a hypotonickými studenými minerálnymi vodami: Ludvig, Paula, Hedviga, Ondrej, Ďumbier a Vepor. Pramene majú prakticky rovnaké chemické zloženie, pričom všetky sú využívané na pitnú kúru.

Prameň Ondrej je tiež plnený v plniarni Kúpeľov Brusno a vo fľašiach distribuovaný do maloobchodnej siete pod názvom minerálna voda Brusnianka. Minerálne vody v kúpeľoch Brusno sa používajú pri liečbe tráviaceho ústrojenstva, ochoreniach srdcovo-cievneho, pohybového a kožného aparátu.

Dominantou kúpeľov je Liečebný dom Poľana, ktorý dopĺňajú chátrajúce historické budovy kúpeľov. Areál kúpeľov Brusno obklopuje kúpeľný park. V súčasnosti kúpeľný park v Brusne predstavuje miesto pokojného a nerušeného oddychu.

Nachádza sa tu viac ako 30 km chodníkov a trás, ktoré sú vhodné na pešiu turistiku. Nachádza sa tu socha Krista v Getsemanskej záhrade a Kaplnka sv. Anny. Kúpeľný park bol spolu s historickými budovami kúpeľov zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.

Záverom

Brusnianske kúpele unikát skoro ako Korytnica – nevieme to využiť ani podporiť a vydržalo to 150 rokov. Ochutnal som pramene Ondrej, Paula, Ludwig, Vepor. A personál v jedinom fungujúcom Liečebnom dome  Poľana v kúpeľoch je naozaj vynikajúci a príjemní.

Veľkú pochvalu a moje poďakovanie si zaslúžia zamestnanci kúpeľov: za personál Eva Turcajová, Marianna Šúšová, Mária Chvojková, Zuzana Kánová, šéfkuchár: Ján Patráš, recepčná: Marianna Ilavská, vedúce: Jana Martiaková, Oľga Slabecyusová.

Spoločnosť z Českej republiky, že pokračovala v prevádzke slovenských kúpeľov urobila dobre a aj že má takýto vynikajúci personál – vždy tam aj ja rád znovu prídem.

V roku 2020 prebehla aj petícia obyvateľov regiónu za záchranu historických kúpeľných budov – verím, že sa ich podarí zachrániť a vrátiť do nich kúpeľný život. Brusnianske kúpele si zaslúžia podporu nás všetkých.

Vladimír Sklenka