Organizátori Štátna vedecká knižnica a Mesto Banská Bystrica, Slpolok architektov Slovenska, C.A.L.E.H n. o., Kuzmányho kruh, Gymnázium Mikuláša Kováča  čínska bilingválna sekcia, pozývajú Bystričanov a návštevníkov mesta na sériu podujatí pri príležitosti 125. výročia narodenia, 60. výročia úmrtia Ladislava E. Hudeca a 100. výročia jeho príchodu do Šanghaja.

Vernisáž výstavy v ŠVK

Podujatia štartujú vernisážou obrazovej výstavy vo štvrtok 8. marca 2018 o 16:30 hod. v spoločenskej sále ŠVK. V rámci tohto podujatia, nad ktorým prevzal záštitu primátor mesta Ján Nosko, sa vernisážou otvorí výstava – Obrazová reportáž zo stavieb Ladislava Hudeca v Šanghaji.

Bude nasledovať prezentácia novej knižnej publikácie „Ladislav E. Hudec – z Banskej Bystrice do sveta“ a prednáška o putovaní banskobystrických architektov Šanghajom spojená s premietaním dokumentu Súčasný Šanghaj z pohľadu architektov Dušana Čupku a Jozefa Frtúsa.

Ladislav E. Hudec  (8. 1. 1893 – 26. 10. 1958)

Narodil sa v roku 1893 v Banskej Bystrici. Študoval na technike v Budapešti a ako dôstojník rakúsko – uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do ruského zajatia. Ocitol sa na Sibíri, odkiaľ v roku 1916 spolu s bratom Gejzom ušli do Číny.

Do Šanghaja prišiel až po dvoch rokoch strastiplného putovania. O osude jeho brata nevieme nič. Od roku 1920 začal Ladislav Hudec pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Spolu navrhli American Club a MC Tyeire School. V Ázii je Hudec známy pod menom La-s´-sluo Wu-ta-kche. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý zmenil tvár Šanghaja.

Svoje najdôležitejšie diela navrhol Hudec neskôr vo vlastnom ateliéri, ktorý založil v roku 1925. Hudec je autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a ďalších skvelých stavieb. Je to predovšetkým 22 – poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to nielen prvá výšková stavba v Šanghaji, ale dlhé roky bola najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky.

Táto jedinečná budova bola postavená v štýle Art – Deco a očarila mnohých ľudí. Na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne, symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu”. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja.

Ladislav Hudec zomrel v roku 1958 v Berkeley. Z Ameriky bolo jeho telo podľa vlastného závetu prevezené na Slovensko v roku 1970 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.