Stalo sa tradíciou, že na prelome októbra a novembra smerujú naše kroky k hrobom svojich blízkych, aby sme si uctili ich pamiatku a trochu zaspomínali na spoločné chvíle strávené počas ich života. Ešte pred Pamiatkou všetkých svätých a Dušičkami sme mohli trochu veselšie osláviť Halloween.

Samhain a Halloween 

Halloween je pôvodné pomenovanie predvečera významného sviatku Samhain, ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrovov. Zostal významným sviatkom aj po prieniku kresťanstva na toto územie. Duchovenstvo malo záujem, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne nadzemské sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí zmenil na oslavu sviatku Všetkých svätých, kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi svätci kresťanskej cirkvi.

V noci z 31. októbra na 1. novembra slávili Kelti koniec leta a nový rok. Sviatok Samhain bol podľa keltskej tradície časom, keď sa duša zosnulých vracia domov a ich príbuzní im svietidlami z vydlabaných riep pomáhajú na ceste do podsvetia. Na ochranu pred zlými duchmi sa ľudia prezliekali do handier a maľovali si tváre.

Sviatku Samhain je svojou podstatou a znakmi najviac podobný Halloween oslavovaný večer 31. októbra. Historickým predchodcom kresťanských Dušičiek boli u pohanských Slovanov ritualizované oslavy či hostiny, konané priamo na nekropoliach na počesť zosnulých predkov.

Helloween sa zvyčajne slávi večer 31. októbra v západnom svete. V dnešnej dobe ho predstavujú najmä deti oblečené v kostýmoch, ktoré navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Oslavuje sa najmä v USA, Portoriku, Írsku, Spojenom kráľovstve,  Kanade v Austrálii a na Novom Zélande.

Tradičnými znakmi Halloweenu v súčasnosti sú špeciálne vyrezané tekvice, vo vnútri ktorých je sviečka, ale aj  čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, metly, oheň, príšery, kostlivci a pod. Z farieb prevláda  červená, žltá, oranžová a čierna.

Pamiatka všetkých svätých a Dušičky

Na 1. novembra pripadá Pamiatka všetkých svätých. Spomienka na všetkých blízkych zosnulých, Pamiatku všetkých verných zosnulých, Sviatok zosnulých, Pamiatku zosnulých alebo ľudovo Dušičky (lat. In Commemoration omnium fidelium defunctorum) slávime  2. novembra. V rímskokatolíckej cirkvi je to deň liturgického roka, v ktorom sa modlíme za zomrelých.

Pamiatku verných zosnulých zaviedol roku 998 opát z Cluny, Svätý Odilo († 1048), ktorý sa snažil pokresťančiť pohanskú tradíciu. Z Cluny sa slávenie rozšírilo po všetkých benediktínskych kláštoroch. V Ríme sa pamiatka 2. novembra začala oslavovať v 13. Storočí.  V 15. Storočí v Aragónii začali v tento deň dominikánski kňazi sláviť tri omše. Ttento zvyk potvrdil pápež Benedikt XIV (1748) a rozšíril pre všetkých kňazov v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike.

V roku 1915 dovolil Benedikt XV. slúžiť tri omše všetkým kňazom (jednu na úmysel pápeža, jednu za duše v očistci, jednu za iný úmysel). V tejto dobe sa na Dušičky organizovali sprievody na cintoríny, zdobili sa hroby atď.

Pamiatka zosnulých sa teda slávi od 10. storočia. V krajinách s kresťanskou tradíciou je zvykom počas tohto dňa či obdobia navštíviť cintorín a rodinný hrob, rozsvietiť na ňom sviečku a položiť kvety, čo má symbolizovať vieru vo večný život a demonštrovať presvedčenie, že život hrobom nekončí.

Prežime tohoročné sviatky všetkých svätých a Dušičky v pokoji a úcte k našim blízkym zosnulým.

Môžeme sa zároveň nadchnúť čarovnou krásou hrobových svetielok z banskobystrických cintorínov alebo iných miest posledného odpočinku našich najbližších alebo si zapáliť sviečku doma a spomínať na nich vo svojich mysliach a srdciach, odkiaľ nikdy nevymiznú…