Po vzniku samostatného Československa vznikol Vojenský zeměpisný ústav so sídlom v Prahe.  Vo vojenskej topografii a kartografii sa mapové podklady utajovali.

Vzácne tajné mapové diela z čias Československa, ale i vojenského mapovania môžete nájsť v Slovenskom múzeu máp v Kynceľovej neďaleko Banskej Bystrice. Jedná sa o mapové diela spojené do zväzkov alebo samotné mapové listy lepené na látku, pre dlhšiu životnosť.

Vojenský zeměpisný ústav v Prahe sa presunul do stredu Slovenska

V roku 1933 sa v Nemecku dostali k moci nacisti a v Európe sa schyľovalo k ozbrojenému konfliktu. Vedenie krajiny tak situácia prinútila konať aj vo vojenskej topografii a kartografii. Vojenský zeměpisný ústav musel začať svoje práce v podobe mapových podkladov utajovať.

Keďže Prahe hrozilo reálne nebezpečenstvo bombardovania, predstavitelia vedenia armády rozhodli o postavení záložného objektu ústavu. Vďaka dostatku energie, vody a továrni na výrobu papiera zvolili miesto v strede Slovenska, neďaleko Banskej Bystrice.

Harmanec bol strategickým miestom aj z hľadiska geografie, nakoľko sa nachádza v hlbokom údolí. To predstavovalo terén, v ktorom bolo letecké napadnutie náročné.

Vzácne mapové diela, v minulom storočí tajné

V múzeu sa nachádzajú mapové diela z vojenského mapovania, ale i zaujímavé zbierkové predmety 20. storočia. Atlas Nemeckej spolkovej republiky obsahuje 85 tajných mapových listov, ktoré slúžili pre armádu.

Je dosť podrobný, keďže mierka jednotlivých máp je 1:100 000. Použitý bol súradnicový systém z roku 1942 a pri tvorbe atlasu sa vychádzalo z rôznych topografických podkladov spracovaných vojenskou topografickou službou.

Vojenský zemepisný ústav v Banskej Bystrici sa stal nosnou kartografickou a polygrafickou kapacitou topografickej služby Československej armády, kde sa tvorili topografické aj reliéfne mapy.

„Neskôr sa tento ústav premenoval na Vojenský kartografický ústav, Harmanec. Vyrábali sa tu mapové podklady pre československú a neskôr slovenskú armádu, ktoré boli v tých časoch tajné. Zaujímavými mapami, z ktorých sú nadšení návštevníci ešte dnes, sú reliéfne plastické mapy. Takýchto máme u nás v múzeu osem. Jedna z reliéfnych máp skoro celého územia Slovenska z roku 1980 bola taktiež tajná,“

dopĺňa Andrea Farkašová, kurátorka Slovenského múzea máp.

Čo je ešte možné v múzeu obdivovať?

Mapové diela z čias Československa sú len úlomok z toho, čo môže návštevník vidieť v Slovenskom múzeu máp. Ako povedala Farkašová, múzeum sa nemôže porovnávať s veľkými štátnymi múzeami v Banskej Bystrici. No na to, že je múzeum menších kapacitných rozmerov, nájdu sa v ňom úchvatné a veľmi vzácne zbierkové predmety v podobe historických máp.

„V poslednom čase nám do zoznamu zbierkových predmetov pribudli skutočne vzácne originálne mapové diela. To, o aké mapy sa jedná, v ktorom roku boli vydané a kedy ich bude možné uvidieť v expozícii, poskytneme v ďalšom pripravovanom článku. Ak sú ale nadšenci máp zvedaví, srdečne ich pozývame k nám na prehliadku. Fungujeme síce v obmedzenom režime, preto je potrebné vopred sa objednať telefonicky,“

uzatvára Farkašová.

Dokonca si môžete vyskúšať prácu s posuvnou automapou Československa z roku 1970. Pomocou posúvateľnej vložky si nastavíte do šikmého výrezu mesto, z ktorého chcete zistiť vzdialenosť  do 158 miest v bývalom Československu i v zahraničí.