Pri Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke ukončil pracovný tím na čele s docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre archeologický výskumu na vedecké a dokumentačné účely. Výsledky výskumu poslúžia pamiatkarom ako podklad pre rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany okolia tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Archeologický výskum v Kremničke

V prvej fáze v apríli tohto roka sa počas povrchového prieskumu s detektormi kovov podarilo výskumnému tímu presne identifikovať miesta v lokalite protitankovej priekopy a betónového bunkra, kde sa masové popravy v minulosti vykonávali. S druhou fázou, ktorá bola zameraná na terénne výkopové práce, pokračovali v mesiaci jún.

Preskúmali betónový bunker, avšak plánovanú sondáž protitankovej priekopy presunuli do tretej fázy výskumu, z dôvodu nevhodných poveternostných podmienok. Tečúci potok cez priekopu po daždi neumožňoval realizovať výskumné práce.

Archeologický výskum

„Posledný týždeň nášho výskumu sme sa venovali protitankovej priekope. Urobili sme sondu a rez, vďaka čomu sme definitívne potvrdili nielen jej existenciu, ktorá je doložená aj inými prameňmi, ale hlavne jej rozmery a tvar. Priekopa mala v minulosti štyri metre na šírku a bola schopná zastaviť ľahký alebo stredný tank. Jej zadná časť bola vystužená drevenou guľatinou a doskami. Jej kolmý koniec mal zabrániť akémukoľvek  vozidlu dostať sa z priekopy.

objasňuje docent Pavol Šteiner z FF UKF v Nitre.

Pavol Šteiner

„To, že horná časť priekopy bola využitá po potlačení povstania ako masový hrob obetí nacistických represálií, to je pomerne známy fakt. Zamerali sme sa na exhumovanú časť priekopy, ktorá je bez telesných pozostatkov. Na dne priekopy sme našli železnú motyku a zväzok medeného drôtu, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou súvisia práve s exhumáciami. Je to mrazivá pripomienka udalostí, ktoré sa v tejto lokalite po skončení 2. svetovej vojny odohrávali,“

pokračuje docent Šteiner, ktorý 27. septembra prednáša na tému archeologického výskumu v Kremničke v Europa Shopping Center o 11:10 hod. v rámci podujatia Európska noc vedy.

Miesto archeologického výskumu

„To, že sme dokázali overiť tvar a veľkosť priekopy, nás posúva v poznaní povstaleckej obrany Banskej Bystrice. Prítomnosť ďalších tiel sa nepodarila potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Na to, aby sme zistili, či sú v priekope nejaké telá, by bolo potrebné realizovať väčšie výkopové práce. Nič to nemení na základnej skutočnosti, že ide o výnimočnú lokalitu, ktorá nám dokladá nielen spôsob povstaleckej obrany mesta, ale aj smutné represálie z prelomu rokov 1944/1945. To, že práve na 80. výročie týchto udalostí sme mohli uvedené miesta skúmať, považujem z  vedeckého hľadiska za veľmi významné,“

dodáva Šteiner.

Pracovný tím teraz spracuje výslednú výskumnú správu, ktorú do konca roka poskytne mestu a pamiatkarom. Tí rozhodnú o rozšírení pásma pamiatkovej ochrany v tejto lokalite.  Existujúca výstavba rodinných domov v tesnej blízkosti masového hrobu bola umožnená zmenami a doplnkami Územného plánu aglomerácie mesta Banská Bystrica z roku 1999, ktoré odsúhlasili vtedajší poslanci.

Hoci s nástupom primátora Jána Noska do funkcie v roku 2015 schválili poslanci nový Územný plán mesta Banská Bystrica, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu, musel zároveň akceptovať všetky dovtedy právoplatne vydané územné rozhodnutia, vrátane povolenia na vybudovanie novej ulice v blízkosti tohto pietneho miesta.

„Na Slovensku a ani v okolitých krajinách sa doposiaľ archeologický výskum takéhoto druhu nikdy nerealizoval, preto som rád, že sa to podarilo práve v našom meste. Archeologickým výskumom sme získali relevantné podklady na to, aby bolo rozšírené pásmo ochrany celého územia v okolí pamätníka, ktoré doposiaľ chýbalo, a preto v minulosti v danej lokalite vyrástla zástavba rodinných domov. Ďakujem výskumnému tímu. Verím, že ďalšie procesy budú napredovať a pamiatkové ochranné pásmo bude rozšírené.  Bude to definitívna bodka za tým, aby v  budúcnosti nikto v tomto území nehľadal možné cesty pre ďalšiu výstavbu. Pamätník v Kremničke musí zostať dôstojným mementom minulosti,“

dopĺňa primátor Ján Nosko.

Zľava Pavol Šteiner a Ján Nosko

Celou problematikou výstavby sa zaoberala aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, ktorá mestu doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. Návrh prokuratúry, aby mesto iniciovalo konanie o stavebnej uzávere samospráva plne podporuje a víta.

„Z našej strany sme urobili všetky kroky potrebné k začatiu konania o stavebnej uzávere. Predpokladáme, že aj výsledky archeologického výskumu môžu byť jedným z relevantných podkladov pre ďalší rozhodovací proces,“

uzatvára Filip Gašparec, vedúci Stavebného úradu.

Pamiatka na zavraždené obete v Kremničke

Po potlačení Slovenského národného povstania došlo neďaleko Banskej Bystrice k masovým popravám, ktoré mali na svedomí príslušníci nemeckého Einsatzkommanda spolu s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy (POHG).

So súhlasom predstaviteľov vtedajšieho Slovenského štátu vraždili nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov a rasovo prenasledované osoby.

Zavraždení v Kremničke

V Kremničke sa vraždilo v miestnych protitankových zákopoch. Prvú popravu vykonali nacisti 5. novembra 1944. Ďalšie popravy nasledovali 20. novembra 1944, 12. decembra 1944, 19. decembra 1944, 5. januára 1945, 20. januára 1945, 19. februára 1945, 5. a 17. marca 1945.

Popráv sa zúčastňovali aj príslušníci 5. poľnej roty POHG pod velením Jozefa Nemsilu. Zaistencov dovážali z väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici. Po oslobodení  z masových hrobov v Kremničke exhumovali celkom 747 obetí, z toho 211 žien a 58 detí. Vyše 450 obetí tvorili Židia…

Exhumácia obetí

Pamätník v Kremničke

Medzi vojnové hroby a pietne symboly, o ktoré sa stará banskobystrická samospráva, patrí k  aj národná kultúrna pamiatka – Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke, ktorého areál sa v roku 2019 podarilo obnoviť.

Pamätník v Kremničke má svoju dôstojnú podobu zásluhou významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Sprístupnený bol v roku 1949 a za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený o 14 rokov neskôr. Roku 1995 bol doplnený aj o pamätník zavraždeným židovským obyvateľom, symbolickým svietnikom Menora, ktorého autorom je slovensko – izraelský architekt Juraj Arieh Fatran.

Pamätník obetiam fašizmu v Kremničke