Hoc Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, nezabúdajme na tradičné zvyky aspoň na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy.

Pred večerou však dodržiavali denný pôst, nejedli mäsité jedlá ani tie, ktorí si chystali na Štedrý večer. Štedrosťou sa nerozumelo iba jedlo, ale aj darčeky pod vianočným stromčekom. Medzi najznámejšie vianočné zvyky patrilo niekoľko, ktoré nezaškodí dodržiavať na Štedrý večer i dnes.  Čo by teda nemalo chýbať na štedrovečernom stole?

Šupiny z kapra sa vložili sa pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky. Tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch všeobecnej krízy.

Cesnak je symbolom zdravia, ako jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Narezaný cesnak s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky.

Med je tradičný sladký produkt včelárov a pre svoju príjemnú chuť zabezpečiť dobrotu, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí voči ostatným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou robia z medu krížik na čelo, ako symbol požehnania a dobroty. Medzi vianočnými zákuskami nemôžu chýbať tradičné medovníky.

Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba či dokonca smrť. Jablko sa následne  rozkrojilo na toľko kúskov, koľko členov rodiny sedelo pri stole, čo symbolizovalo ucelenosť rodiny, čo zabezpečuje aj retiazka obtočená okolo nôh stola.

Modlitba značila spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Rodina želala šťastie a zdravie v ďalšom roku. Modlitbou začína aj vianočná večera.

Orechy nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Po nej sa v niektorých rodinách nahádžu do každého kúta v príbytku, aby bola v dome počas roka rovnaká hojnosť,  ako na Štedrý deň.

Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Niektorí ľudia si týmto zvykom pripomínajú zosnulých príbuzných, pre ktorých je tiež prestreté.

To je len časť štedrovečerných zvykov, ktoré nám zostali po našich predkoch a pretrvali dodnes. Navyše v každom regióne majú svoje vlastné obyčaje, ktoré symbolizujú krásu a jedinečnosť Vianoc. Tak si ich užite naplno aj vy, milí Banskobystričania, pokiaľ možno aj s dodržaním starých dobrých tradícií. Aspoň raz do roka sa to oplatí.