Vo štvrtok 9. mája sa predstavitelia mesta Banská Bystrica a ďalší hostia zúčastnili slávnostného otvorenia výstavy „Archívy ako základ identity štátu pri príležitosti 70. výročia organizovaného archívnictva“  v banskobystrickom Štátnom archíve. Bude otvorená pre verejnosť do konca roka 2024.

Výstava

V budove archívu na Komenského ulici mali návštevníci možnosť vidieť klenoty nášho mesta, historické pečate, zbierky či staré zväzky kníh. Unikátom a najvýznamnejším dokumentom uloženým vo fondoch banskobystrického Štátneho archívu je aj pôvodná listina mestských práv, ktoré vydal kráľ Belo IV. v roku 1255.

Slávnostné otvorenie výstavy

Otvorenia výstavy sa v sprievode riaditeľky banskobystrického Štátneho archívu Lucie Kubíkovej Dimošovej zúčastnili primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko, konzul Maďarskej republiky v Banskej Bystrici József Bárkányi, 1. viceprimátor mesta Jakub Gajdošík, 2. viceprimátor mesta Martin Majling, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Oľga Doktorová, riaditeľ Auly SZU a poslanec Patrik Trnka spolu s ďalšími pozvanými hosťami.

„Ďakujem vedeniu archívu, ako aj všetkým zamestnancom, ktorí sa starajú o tieto cenné pramene. Poďakovanie patrí aj poslancovi mestského zastupiteľstva – historikovi a predsedovi Komisie MsZ pre kultúru Vladimírovi Sklenkovi, vďaka ktorému sa tiež dozvedáme mnohé zaujímavosti o histórii nášho mesta,“

uviedol primátor mesta Ján Nosko.

Ján Nosko

Výstavu v priestoroch Štátneho archívu môžete navštíviť v pracovných dňoch od 10. mája do 31. decembra 2024.

Štátny archív v Banskej Bystrici

Je pokračovateľom archívu slobodného kráľovského banského mesta Banská Bystrica, ale aj historického archívu Zvolenskej župy. Okrem mestských dokumentov spravuje vo svojich ďalších 6 pracoviskách v Kremnici, Zvolene, Banskej Štiavnici, Veľkom Krtíši, Lučenci, Rimavskej Sobote všetky dokumenty týkajúce sa histórie a súčasnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.

Pôvodná listina mestských práv vydaná kráľom Belo IV. v roku 1255

Minulosť archívov na území Banskobystrického samosprávneho kraja

Zriaďovanie archívov siaha hlboko do minulosti a pôvod viacerých z nich je potrebné hľadať už v stredoveku. Historicky najstaršie a obsahovo najhodnotnejšie archívy súvisia so siedmimi stredoslovenskými banskými mestami.

Tieto mestá (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, Nová Baňa, Banská Belá, Pukanec) si už od 2. polovice 13. storočia, resp. v krátkej dobe po zisku výsadných práv zriaďovali svoje mestské kancelárie a neskôr, s nárastom vlastnej písomnej produkcie ako aj stúpajúcim množstvom písomností cudzieho pôvodu, zakladali aj osobitné inštitúcie na ich úschovu, čiže mestské archívy.

Podobným spôsobom postupovali ďalšie slobodné kráľovské mestá v regióne (Zvolen, Brezno, Krupina), ako aj predstavitelia Zvolenskej stolice a Gemerskej stolice, ktorí  zriadili stoličné archívy.

Banskobystrický archív v minulosti

Pôvodný banskobystrický mestský archív sa od polovice 20. storočia  transformoval na archív Jednotného národného výboru (1952) a neskôr na Okresný archív (1961).  Od roku 1975 sa Okresný archív zmenil na Štátny archív v Banskej Bystrici a od roku 2003 sa stal pobočkou Štátneho archívu v Banskej Bystrici.

Štátny archív v Banskej Bystrici vznikol v roku 1954 transformáciou pôvodného Krajského archívu, založeného v roku 1949. V roku 1956 sa do Štátneho archívu začlenili pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote (tieto vznikli v roku 1948), a od roku 1960 mal archív pobočku v Bytči. V roku 1969 došlo k vytvoreniu Štátneho oblastného archívu v Banskej Bystrici.

Súčasnosť archívu

Súčasnú organizačnú štruktúru Štátny archív v Banskej Bystrici nadobudol iba v nedávnej dobe, a to v dôsledku aplikácie ustanovení novely Zákona NR SR č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach.

Dovtedy samostatné pobočky Štátneho archívu v Banskej Bystrici sa od 1. novembra 2015 zlúčili so štátnym archívom s územnou regionálnou pôsobnosťou do jediného archívu so siedmimi pracoviskami, lokalizovanými v Banskobystrickom kraji:  Štátny archív v Banskej Bystrici s archívnymi pracoviskami v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Kremnici, Zvolene, Rimavskej Sobote, Lučenci a Veľkom Krtíši.