Dňa 25. februára 1948 sa na Václavskom  námestí v Prahe konala pamätná manifestácia, na ktorej oznámil Klement Gottwald, že prezident Edvard Beneš prijal demisiu nekomunistických ministrov a schválil návrh novej vlády pod jeho vedením. Tento deň sa v nasledujúcich desaťročiach oslavoval ako „Víťazný február“.

Dejiny sú studnicou nášho historického poznania. Pripomeňme si preto komunistický prevrat spred 76 rokov v osobe vtedajšieho predsedu vlády a prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda na základe stôp, ktoré zanechal v meste pod Urpínom.

Zľava Edvard Beneš a Klement Gottwald

Klement Gottwald v Banskej Bystrici

V roku 1921 vznikla odštiepením zo sociálnodemokratickej strany Komunistická strana Česko – Slovenska. Klement Gottwald sa stal jedným z jej prvých členov. Keď v Banskej Bystrici hľadali administrátora časopisu Hlas ľudu, prijal túto ponuku. Netrvalo dlho a stal sa jeho redaktorom, vzápätí aj šéfredaktorom. V banskobystrickom okrese zároveň zakladal telovýchovné jednoty.

Okrem toho od roku 1922 redigoval aj časopis Spartakus, ktorý vznikol z jeho iniciatívy a od roku 1923 i ústredný tlačový orgán KSČ sa Slovensku Pravdu chudoby (po roku 1925 Pravda) a Proletárku. Často bol jediným redaktorom aj autorom článkov týchto novín.

Klement Gottwald

V roku 1923 Gottwaldovi pribudli aj funkcie: členstvo v Krajskom výbore KSČ v Žiline a v Tlačovom výbore KSČ pre Slovensko. Keďže neexistoval celoslovenský stranícky orgán, výbor sa neobmedzoval len na problematiku tlače, ale mal oveľa širšie právomoci.

Svojou aktivitou sa Gottwald postupne prepracoval medzi vedúcich komunistických predstaviteľov na Slovensku a ako delegát slovenských komunistov sa zúčastnil na II. a III. zjazde KSČ. Na III. zjazde ho zvolili za člena najvyšších straníckych orgánov, takže odišiel zo Slovenska so Prahy. V rokoch 1926 až 1929 pracoval v pražskom sekretariáte KSČ.

Historik Vladimír Sklenka uvádza, že v dnešnej mestskej časti Sásová, ktorá bola v tom čase samostatnou obcou, Klement Gottwald  budoval letné cvičisko a mal tam aj „vlastný“ kameň, do ktorého vyryl vlastné iniciály:

„Dokumentačné centrum Sásová dokázalo sústrediť cenné archívne materiály, ktoré osobu Gottwalda ukazujú aj z tej menej známej strany.“

Gottwaldov kameň

Potvrdil to správca Dokumentačného centra Sásová centra Ján Kollár:

„Od roku 1921 začali vznikať Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, ktoré boli založené na revolučnej komunistickej ideológii. Jednou z najaktívnejších bola práve sásovská, ktorú založili v roku 1922. Mala takmer sto členov. Záujem o cvičenie rástol, a tak sa začalo s budovaním letného cvičiska v časti Vrbiny. Počas týchto prác si na jednom z kameňov vysekal skratku telovýchovnej jednoty a iniciály svojho mena. Kameň tak dostal pomenovanie Gottwaldov kameň.“

Podľa Kollára do Sásovej chodil Gottwald rád. Bola tam silná organizácia Komunistickej strany a videl tu možnosti, ako formovať mládež smerom ku KSČ prostredníctvom besied alebo novín, ktoré sem prinášal.

Historik Sklenka poznamenal, že „Gottwaldov“ kameň mal svoje miesto v obci Sásová ešte aj v roku 1948, ale po smrti Klementa Gottwalda skončil v základoch kravína nového Jednotného roľníckeho družstva.

Sásová pred II. svetovou vojnou

Na Gottwalda sa spomínalo aj pri obnovení Robotníckeho domu v roku 1957

V archívnej správe TASR o slávnostnom odovzdaní banskobystrického Robotníckeho domu z 15. mája 1957 sa okrem iného píše:

„V Robotníckom dome postavenom v roku 1924 vlastnými silami a prostriedkami uvedomelých robotníkov, sa konala v dňoch 16. a 17. mája 1937 historicky významná celoslovenská krajinská konferencia KSČ, ktorá po referáte vtedajšieho poslanca KSČ súdruha Viliama Širokého schválila plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska.“

Otvorenie obnoveného Robotníckeho domu 1957

Ďalej správa pokračuje:

„Robotnícky dom odovzdal verejnosti člen byra Mestského výboru KSS v Banskej Bystrici Juraj Kostiviar. Návštevníci sa z vystavených dokumentov na paneloch dozvedeli o mohutnom hnutí proletariátu v roku 1919 proti hladu a biede, ktoré vyvrcholilo do masových štrajkov proti kapitalistickému spoločenskému zriadeniu. A takisto aj fakt, že pri kolíske komunistického hnutia v Banskobystrickom kraji stál neskorší prvý robotnícky prezident Klement Gottwald.“

Gottwald v interéroch Robotníckeho domu na nástenke 1957

Čarom nechceného je, že pri poslednej rekonštrukcii Robotníckeho domu v roku 2015 sa v pôvodnom stave ponechali nielen dobové drevené intarzie dokumentujúce úspechy robotníckeho hnutia, ale aj komunistické symboly kosák a kladivo v omietke nad pódiom. Bola to požiadavka pamiatkárov a aj keď niektorým Bystričanom to prekáža, väčšina to berie ako historický artefakt…

Mimochodom najstarší Robotnícky dom na Slovensku postavili v roku 1921 v Moštenici miestni obyvatelia. Kedysi tu bolo silné robotnícke hnutie a aj do tejto obce chodil Klement Gottwald.  Moštenica zrekonštruovala Robotnícky dom  v roku 2010 z eurofondov. Dnes sa tu konajú spoločenské podujatia, je tu pohostinstvo, kolkáreň a multifunkčná telocvičňa.

Pamätná tabuľa na Robotníckom dome v Banskej Bystrici

Po februári 1948 prišli politické vraždy a desaťročia totality 

Klement Gottwald zomrel 14. marca 1953, krátko po smrti  svojho veľkého vzoru, ktorého sa bál – sovietskeho generalissima Josifa Vissarionoviča Stalina. Stalinizmus, ktorý v ČSR zaviedol Klement Gottwald s KSČ, sa u nás skončil neskôr ako v Sovietskom zväze.

V Čechách zinscenovali komunisti politickú vraždu Dr. Milady Horákovej a ďalších „nepriateľov režimu“ aj z vlastných radov. Monster procesy s triednymi nepriateľmi pracujúceho ľudu sa diali aj na Slovensku. Prvé sa rozbehli už krátko po 2. svetovej vojne, po prevrate v roku 1948 a ich obeťami sa stali prakticky všetky vrstvy obyvateľstva, vrátane bývalých partizánov.

Stalin a Gottwald

„Politickí protivníci z Demokratickej strany, príslušníci odboja zo Západu, duchovní, bohatí roľníci, v poslednej fáze aj nepohodlní komunisti. Obviňovaní boli z podvracania republiky, vyzvedačstva či buržoázneho nacionalizmu, Štátna bezpečnosť pod dohľadom sovietskych emisárov vynucovala brutálnymi metódami od obvinených priznanie z činov, ktoré nespáchali,“

spomína  historik Peter Jašek.

Milada Horáková

Na Slovensku v období stalinizmu fungovalo 80 väzníc, 6 táborov nútených prác a 4 pomocné a trestné prápory. Vo väzení bolo približne 70 000 ľudí, v táboroch nútenej práce asi 8 200 ľudí.

Približne 7 000 Slovákov Sovieti uniesli do gulagov, z nich viac ako 500 útrapy neprežilo. Dôsledná destalinizácia k nám prišla až v 60. rokoch minulého storočia…