Prvý september je na Slovensku  štátnym sviatkom. o platí  v zmysle  zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1994 a prvý september ustanovil ako  Deň Ústavy Slovenskej republiky.

Od januára 2024 je účinný zákon č. 530/2023 Z. z., podľa ktorého už tento štátny sviatok nie je dňom pracovného pokoja. Z praktického hľadiska to znamená, že obchody môžu byť otvorené ako v nedeľu.

Prijatie Ústavy SR

Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi nimi dochádza k zásadnému rozporu. Slovenská strana chcela dôsledne presadiť nový pohľad na federáciu, ktorý spočíval v tom, že základom spoločného štátu sú dve suverénne republiky – Česká a Slovenská, dobrovoľne odovzdávajúce časť svojich kompetencií federálnym orgánom, kým politická reprezentácia ČNR zastávala názor, že kompetencie republík sú odvodené od kompetencií federálnych orgánov.

Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 bola vyhlásená verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a bolo zabezpečené publikovanie návrhu ústavy v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu.

Poslanci slovenského parlamentu so štátnymi symbolmi sprava Jozef Prokeš, Vladimír Bajan a Milan Ftáčnik

Po júnových parlamentných voľbách novozvolená Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej v súlade s právom národov na sebaurčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko a Občianskej demokratickej strany, najvplyvnejších politických zoskupení dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.

Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy.

Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky od 1. januára 1993. Aj keď rozdelenie Československa nebolo prijaté referendom, dodnes to slúži ako vzor pokojnej dohody medzi národmi, čo vo svete ani dnes nie je pravidlom.

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu SR schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí a účinnosť nadobudla 1. októbra 1992. Jej výklad a kontrolu, či sa dodržiava, má na starosti Ústavný súd SR.

Zľava Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar

Ústavný zákon

Je to najvyšší zákon demokratického štátu. Ak je ústava písaná, tak je tvorená ústavnými zákonmi. Spolu tak tvoria základný prameň ústavného práva a tým aj základný prameň práva v štáte a predstavujú normy najvyššej právnej sily. Prostredníctvom ústavných zákonov sa teda vykonávajú aj zmeny v ústave. Keďže Ústava Slovenskej republiky je ústavou rigidnou, na jej zmenu treba prijatie ústavného zákona, čo vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR.

Národná rada môže rozhodnúť o tom, či je predmetná úprava natoľko závažná, že je nutné ju upraviť formou ústavného zákona, čo sa za 32 rokov udialo niekoľkokrát.  Samotná ústava však túto formu vyžaduje explicitne v prípade vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku s iným štátom (alebo vystúpenia z neho), pričom ešte takýto ústavný zákon musí byť potvrdený referendom. Tiež v prípade zmeny hraníc Slovenskej republiky.

Ústavný súd SR v Košiciach

Po 32 rokoch…

Viac ako tri desaťročia používaný najvyšší zákon štátu ukazuje, že v platnej ústave nie sú celkom doriešené otázky vypísania referenda o predčasných voľbách a ďalšie.

Prezident SR  Peter Pellegrini o ústave povedal:

„Slovensko má svoju Ústavu ctiť a jej prijatie si dôstojne pripomínať. No po vyše troch desaťročiach slovenskej samostatnosti dozrel čas pozrieť sa aj na to, čo dnes v ústave nie je a čo by tam byť malo. Malo by platiť,  že ak ľud moc dáva, tak má právo ju aj odobrať referendom o predčasných voľbách. Ústava však podľa Ústavného súdu nedovoľuje skrátiť poslancom ich volebné obdobie. Takže tu by bolo treba ústavu zmeniť.“

Prezident SR Peter Pellegrini

Lipy a pamätný obelisk k prijatiu Ústavy SR na bystrickom Námestí slobody

V meste pod Urpínom si prijatie Ústavy SR každoročne pripomínajú Miestny odbor Matice Slovenskej a mesto Banská Bystrica pri pamätnom obelisku na Námestí slobody.

Lipy na tomto námestí boli vysadené 23. októbra 1992 predstaviteľmi Matice slovenskej za prítomnosti vtedajšieho predsedu NR SR Ivana Gašparoviča, neskoršieho  prezidenta Slovenskej republiky.

Pamätný obelisk v Banskej Bystrici