Od narodenia slávneho architekta Ladislava E. Hudeca 8. januára 1893 uplynulo 125 rokov. V roku 2018, ktorý bude rokom architekta Hudeca, pripravujú bystrickí architekti v spolupráci s mestom viacero zaujímavých akcií.
Slávny bystrický rodák
Spomienkové stretnutie za účasti bystrických architektov a župana Jána Luntera pri príležitosti 125.. výročia narodenia Ladislava E. Hudeca, významného staviteľa a architekta, začalo v pondelok 8. januára v Evanjelickom cintoríne na Lazovná ulici č. 42. Potom pokračovať pred rodným domom L. E. Hudeca na Bakossovej ulici (budova dnešnej Kúrie).
Slávny architekt Ladislav Hudec (1893 – 1958) má na priečelí rodného domu pamätnú tabuľu, ktorá bola odhalená 8. januára 2012, teda v deň 119. výročia jeho narodenia. Svojmu slávnemu rodákovi ju venovalo mesto Banská Bystrica. Na jej výrobe s osadením sa podieľali manželia Teplanovci a banskobystrický Spolok architektov Slovenska.
Hudeca si vážia aj Číňania
V Šanghaji, kde svetoznámy bystrický architekt pôsobil, skupina čínskych podnikateľov vybudovala Centrum architektúry a múzeum Ladislava Hudeca. V Banskej Bystrici spomienka na svetovo uznávaného rodáka ožila až v roku 2008.
Slovensko k dielu a odkazu L .E. Hudeca prihlásilo po svetovej premiére filmu Ladislava Kaboša „Zmenil tvár Šanghaja“ v roku 2010 pri príležitosti Expo Šanghaj. Na premiére v Hudecovom Grand Theatre sa osobne zúčastnil syn architekta Theo Hudec z Kanady.
Ďalej to boli významní predstavitelia čínskych médií, čínskej kultúry a politickej reprezentácie, zástupcovia čínskych vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, vládna delegácia Slovenskej republiky s prezidentom Ivanom Gašparovičom a veľa významných zahraničných hostí – celkom 1350 divákov. Hneď po premiére vznikla myšlienka vybudovať jeho centrum v Šanghaji v dome, kde býval.
Banskobystrické Centrum Ladislava Hudeca malo pôvodne vzniknúť v dome jeho rodičov na Skuteckého ulici, kde predtým sídlila vojenská prokuratúra a neskôr prešiel do majetku Ministerstva kultúry SR. O prevod tohto domu do majetku mesta žiadal ešte bývalý primátor Ivan Saktor, ale napokon sa dostal do rúk súkromného majiteľa.
Kniha o architektovi Hudecovi
Na Slovensku v roku 2013 vyšla prvá kniha o slávnom architektovi a rodákovi z Banskej Bystrice Ladislavovi Hudecovi, ako príspevok k 120. výročiu jeho narodenia v „Roku architekta Hudeca“.
Autorkou publikácie „Po stopách architekta L. E. Hudeca“ je historička architektúry Klára Kubičková s kolektívom, vydavateľom nezisková organizácia C.A.L.E.H. (Centrum architekta L. E. Hudeca), ktorá vznikla v Banskej Bystrici. Kniha vyšla vo vydavateľstve Štúdio Harmony v Banskej Bystrici v trojjazyčnej verzii – slovenčine, angličtine a maďarčine.
Okrem známych faktov sa v knihe objavilo aj viacero noviniek s množstvom archívneho materiálu a fotodokumentácie o živote a diela architekta svetového mena, ktorý preslávil Banskú Bystricu a Slovensko najmä v čínskom Šanghaji, kde si ho veľmi vážia.
Cieľom publikácie bolo podľa Kláry Kubičkovej rozšíriť doterajšie poznatky o detstve a mladosti Ladislava Hudeca vo väzbe na rodné mesto pod Urpínom. V knihe nájdeme aj dovtedy nepublikované fakty o rodinnom zázemí architekta a koreňoch rodiny Hudecovcov (matka pochádzala z rodiny Škultétyovcov). Výskum v tejto oblasti aj s genealogickú štúdiou urobila Eva Furdíková.
Cena Ladislava E. Hudeca
V roku 2016 sa Banská Bystrica stalo miestom, kde sa udeľuje Cena Ladislava E. Hudeca, ktorú zriadil Spolok architektov Slovenska, v spolupráci s Centrom architekta Ladislava E. Hudeca n. o. Banská Bystrica a Fondom výtvarných umení. Jej držiteľkou sa za rok 2015 stala Ing. arch. Alena Gauché – Kubová PhD.
Udeľuje sa žijúcemu architektovi, ktorý sa narodil na území Slovenska a pôsobí v zahraničí, za významné pôsobenie v oblasti architektúry (architektonická tvorba, pedagogická, teoreticko – historická činnosť a pod.). Prvým a jediným laureátom ceny bol od roku 2013 profesor Peter Lizoň, ktorý žije a pôsobí v USA.
Architekt Ladislav E. Hudec (8. 1. 1893 – 26. 10. 1958)
Narodil sa v roku 1893 v Banskej Bystrici. Študoval na technike v Budapešti a ako dôstojník rakúsko – uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do ruského zajatia. Ocitol sa na Sibíri, odkiaľ v roku 1916 spolu s bratom Gejzom ušli do Číny.
Do Šanghaja prišiel až po dvoch rokoch strastiplného putovania. O osude jeho brata nevieme nič. Od roku 1920 začal Ladislav Hudec pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Spolu navrhli American Club a MC Tyeire School. V Ázii je Hudec známy pod menom La-s´-sluo Wu-ta-kche. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý zmenil tvár Šanghaja.
Svoje najdôležitejšie diela navrhol Hudec neskôr vo vlastnom ateliéri, ktorý založil v roku 1925. Hudec je autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a ďalších skvelých stavieb. Je to predovšetkým 22 – poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to nielen prvá výšková stavba v Šanghaji, ale dlhé roky bola najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky.
Táto jedinečná budova bola postavená v štýle Art – Deco a očarila mnohých ľudí. Na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne, symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu”. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja.
Ladislav Hudec zomrel v roku 1958 v Berkeley. Z Ameriky bolo jeho telo podľa vlastného závetu prevezené na Slovensko v roku 1970 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Autor: (tom), Foto: archív a ilust.