Výstava s názvom „Šľachtický rod Radvanských“ pripravená Stredoslovenským múzeom približuje návštevníkom Matejovho domu skvosty zberateľskej vášne v jedinečnej rodinnej zbierke, ktorá sa celé stáročia dedila z generácie na generáciu v jednej z najvýznamnejších rodín v Uhorsku – v rodine Radvanských.

Otvorenie výstavy sa uskutočnilo počas jubilejného 360. ročníka Radvanského jarmoku a zároveň pri príležitosti oficiálnej návštevy priameho potomka rodu Radvanských. Anton V. Radvanský osobne navštívil výstavu v Matejovom dome práve počas uplynulého jarmočného víkendu.

Nositeľ vzdelanosti, humanizmu a pokroku

V minulosti patril rod Radvanských k významným šľachtickým rodom Zvolenskej stolice, pričom s územím Radvane je spätý už od druhej polovice 13. storočia. V stredoveku členovia tohto šľachtického rodu vynikali vo vojenskej službe, tiež ako splnomocnenci kráľa a svoje vedomosti a vplyv uplatňovali aj v stoličnej správe v postavení pisárov, podžupanov či samotných županov.

Jeden z členov šľachtického rodu Radvanských – Mladší Ladislav získal vzdelanie u samotného polyhistora Mateja Bela.

„Svoj veľký záujem o vedu a umenie napĺňal počas života okrem iného aj nákupmi kníh v zahraničí a následným rozširovaním rodinnej knižnice, ku ktorej v roku 1750 vyhotovil aj vlastnoručne spísaný katalóg. Rovnako ako publikáciami bol fascinovaný aj rodovým archívom, ktorý usporiadal a v roku 1754 na jeho základe spísal genealógiu svojho rodu. Toto dielo dnes môžeme smelo označiť za prvú uhorskú genealogickú prácu založenú na spracovaní hodnoverných písomných prameňov,“

vyzdvihuje prínos Ladislava nielen pre samotný rod, ale aj z pohľadu regionálnej histórie Filip Glocko historik Stredoslovenského múzea.

Skvosty zberateľskej vášne rodiny Radvanských v zbierkach SSM

Po druhej svetovej vojne, v časoch znárodnenia, prešli majetky šľachty zo súkromných rúk do správy štátnych inštitúcií. Rovnako to bolo aj v prípade Radvanského kaštieľa, ktorého interiér už na prvý pohľad odrážal vznešenosť a aristokratický pôvod svojich majiteľov. V roku 1957 tak kolekcia obrazov, dobového nábytku, rozsiahla zbierka hodvábnych a papierových mortuárií spolu so skvostami z ciest členov šľachtickej rodiny rozšírila spoločenskovedný zbierkový fond Stredoslovenského múzea – v tom čase Vlastivedného múzea.

Keďže v povojnových rokoch záchrana či ochrana pamiatok spojených so životom šľachty v krajine boli na okraji záujmu spoločnosti, rozsiahla kolekcia získaná z Radvanského kaštieľa nebola predmetom výskumu celé desaťročia. Až po rokoch začalo múzeum s náročným a rozsiahlym výskumom a následným reštaurovaním zbierky mortuárií.

Výsledkom tohto niekoľkoročného úsilia bolo jedinečné knižné dielo – katalóg mortuárií a aj výstava s názvom OBNOVENÝ PÔVAB MORTUÁRIÍ – Oslava života na jeho konci. Práve na nej bola  verejnosti predstavená unikátna kolekcia zachránených a obnovených hodvábnych a papierových mortuárií, na ktorých sú vyobrazené pohrebné erby patriace viac ako 130 tim šľachtickým rodom.

Na výstavu, ktorá približuje Bystričanom ďalšiu z kapitol bohatej histórie mesta a prostredníctvom skvostov zberateľskej vášne mapuje život členov šľachtického rodu Radvanských, pozýva návštevníkov riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký do Matejovho domu.

Výstavu „Šľachtický rod Radvanských“ si môžu pozrieť návštevníci Stredoslovenského múzea do konca roka.