Prečo Banská Bystrica neskončila ako Banská Štiavnica a Kremnica? Odpoveď sa skrýva v čase pred 50 rokmi. Práve v roku 1966 sa rozhodlo o tom, že z mesta Banskej Bystrice sa stane jedno z najvýznamnejších a najväčších miest Slovenska. Banská Bystrica sa vďaka tomu stala metropolou Stredného Slovenska.

V roku 1966 bolo k mestu Banská Bystrica pričlenených 8 niekedy samostatných obcí aj s ich rozsiahlymi chotármi. Boli to obec Radvaň (spolu s Kráľovou a Iliašom), obec Laskomerské (ktorá vznikla zlúčením dedín Podlavice a Skubín), Sásová, Rudlová a Majer. Banská Bystrica, podobne ako Banská Štiavnica a Kremnica, bolo bývalé banské mesto, kde baníctvo znamenalo rozvoj a bohatstvo týchto miest. Po úpadku baníctva nastal aj prirodzený hospodársky, spoločenský úpadok. Banská Bystrica ako administratívne a kultúrnospoločenské sídlo župy sa mu po prvej svetovej vojne sčasti vyhla.

Impulzom pre tvorbu metropoly sa stal rok 1966 a pričlenenie susedných obcí k mestu. Dnes si pripomíname existenciu obcí, ktoré obohatili Banskú Bystricu nielen hospodársky, ale aj kultúrne. Pred 50 rokmi sa stali mestskými časťami mesta Banská Bystrica.  Rozvoj mesta a tvorba metropoly zasiahli aj do života obyvateľov týchto obcí. Niekedy však nepriaznivo: 

Kvôli výstavbe sídliska Radvaň bola zbúraná pôvodná historická výstavba trhového mestečka. Na historickom území Radvane bolo postavené aj sídlisko Fončorda. Podobne dopadla Kráľová. Aj tu vyrástlo sídlisko Radvaň a priemyselná zóna na Zvolenskej ceste.

 Rozvoj mesta si za obeť vybral aj dedinu Majer, ktorá mala byť pretvorená na priemyselnú zónu. V Podlaviciach došlo podobne k výstavbe sídliska. V chotároch obcí Rudlová a Sásová vyrástlo sídlisko RUSA (Rudlová – Sásová). Mesto Banská Bystrica tým niekoľkonásobne zväčšilo svoje územie, vzrástol aj počet obyvateľov, vytvoril sa priestor na výstavbu nových priemyselných závodov.

 O vnútornej sile pričlenených obcí svedčí, že obohatili mesto Banskú Bystricu svojimi tradíciami a svojimi architektonickými pamiatkami: Radvanskovský kaštieľ v Radvani, Tihányiovský kaštieľ v Kráľovej, Kostol sv. Antona a Pavla pustovníkov v Sásovej, najstrmšia ulica so zvonicou v Rudlovej, zvonica v Majeri s už zaniknutou najväčšia poľnou nemocnicou v Uhorsku a vojenským cintorínom.

 V Iliaši je to šľachtická kúria Gerhardtovcov, v Podlaviciach a Skubíne zvonice s ešte zachovanými unikátnymi drevenicami. Skubín je svojím spôsobom unikátnym skanzenom.

 Pričlenené obce spravili Banskú Bystricu silnejšou a preto netreba zabúdať na ich tradície a architektonické klenoty. O tom, že sa tak naozaj v súčasnosti deje svedčí rekonštrukcia Radvanského kaštieľa a pripravovaná obnova vojenského cintorína v Majeri.

 Najväčším dôkazom snahy uchovania tradícií je Radvanský jarmok, ktorý Banská Bystrica zachováva a patrí medzi jej najvýznamnejšie kultúrne aktivity. V jeho názve sa zachováva aj názov trhového mestečka, ktoré sa stalo súčasťou mesta.

 Samozrejme je dôležité, aby sa ochrana odkazu týchto obcí, ktoré sa podieľali na tvorbe mesta ako metropoly Stredného Slovenska naďalej zachovávala a v čo najväčšej miere ochraňovalo. Veľa bolo zničeného, ale to čo ostalo patrí medzi skvosty nášho mesta.