Človek sa občas nestačí diviť, aké metódy politického boja používajú na mestskej či celoštátnej úrovni občianski aktivisti zoskupení v kluboch či stranách bez štandardnej členskej základne. Na septembrovom mestskom zastupiteľstve sa to stalo poslancom Banskobystrickej alternatívy (BBA).

Poslankyni NR SR za OĽaNO – NOVA Viere Dubačovej, ktorá je aj mestskou poslankyňou za BBA, prišiel list od nemenovanej občianky Šalkovej. Ten v diskusii na zastupiteľstve prečítal asistent pani poslankyne a zároveň poslanec BBA Matej Bučko sediaci vo vedľajšej  lavici.

Problémom občianky bývajúcej v rodinnom dome povyše šalkovského mosta je, že vlhne vonkajšie murivo a vnútorné steny domu, čo mali dokazovať fotky premietnuté v zasadacej miestnosti MsÚ na plátno. A známy je už aj vinník – malá vodná elektráreň v Šalkovej!

V tomto prípade poslanec BBA na základe neoverených tvrdení v liste občianky neváhal obviniť aj poslaneckých kolegov z iných politických táborov, ktorí v minulosti nevylúčili MVE Šalková ani MVE Vlkanová z nového územného plánu mesta, hoci podľa zákona vzhľadom na právoplatné povolenia to ani urobiť nemohli. Rovnako dopadli všetci úradníci, ktorí tie povolenia vydali v zmysle zákona, čo už dokonca potvrdili aj súdy.. Podľa Bučka a BBA by štát mal zakázať výstavbu ďalších malých vodných elektrární na Hrone a pomaly aj na celom Slovensku.

Je všeobecne známe, že výstavba malej vodnej elektrárne v Šalkovej sa nestretla s pochopením väčšiny obyvateľov tejto časti mesta. To však neznamená, že keď sa v jej blízkosti zrazí vážka s motýľom a spadnú do vody, môže za to vodné dielo.

Keďže pôvodným povolaním som stavbár a vyznám sa v statike konštrukcií stavebných objektov, nedalo mi, aby som sa tri roky po dokončení malej vodnej elektrárne v Šalkovej nešiel pozrieť na tvár miesta. Pravdupovediac o probléme rodinného domu Šalkovská cesta 19 doposiaľ počuť nebolo. Nachádza sa na konci vyše kilometrového úseku protipovodňových tesniacich stien po oboch brehoch Hrona, ktoré vedú od objektu elektrárne po šalkovský most s navýšenou nábrežnou hrádzou. Z vonkajšej strany tesniacich stien pod komunikáciami a okolitou zástavbou je položená pozdĺžna drenáž.

Práve tieto opatrenia chránia priľahlé územie nielen od prípadného stúpania vody v rieke, ale aj od hromadenia povrchovej vody pritekajúcej z okolitých svahov k Hronu a zároveň sa stabilizuje hladina spodnej vody. Že to funguje, dokazuje pravidelné vyhodnocovanie kontrolných sond, ktoré investor nechal urobiť pozdĺž hrádze najmä z obáv obyvateľov Hronskej ulice pred zaplavovaním ich pozemkov s domami. Faktom je, že stav hladiny podzemnej vody tu počas troch rokov od zahájenia prevádzky elektrárne nevykazoval žiadne výchylky, dokonca ani počas zvýšenej hladiny Hrona po intenzívnych dažďoch.

Spomínaný rodinný dom má naozaj navlhnuté murivo od základov, ibaže podľa miestnych v tejto časti Šalkovej bola hladina spodnej vody vždy nad hladinou Hrona, pretože je napájaná zo svahov nad pravým brehom rieky, o čom svedčí aj neďaleký zostatkový močiar s rastúcim rákosím. Podľa vodohospodárskych odborníkov, s ktorými som sa rozprával, vlhnutie muriva v tomto priestore nemôže súvisieť s výstavbou malej vodnej elektrárne.

Môže ísť o nedostatočnú izoláciu muriva od základov či zlé odkanalizovanie objektu. Presne to dokáže určiť až odborný posudok, ktorý by si mal majiteľ domu nechať vypracovať znalcom, aby sa mohli určiť skutočné príčiny stavu a vyčísliť vyvolané škody. Tak aspoň káže zdravý sedliacky rozum.

Ibaže poslancom BBA zjavne vôbec nejde o zistenie pravdy a následné riešenie problému občianky Šalkovej, pretože inak by sa prišli, rovnako ako ja – neposlanec, aspoň prísť pozrieť na miesto činu a porozprávať sa s ľuďmi, ktorí vedia, kde je sever. Týmto opozičným politikom stačí list, aby mohli robiť svoju „občiansku“ politiku dlhodobo namierenú voči investorom v našom meste. Vraj takto bojujú za zdravé životné prostredie v prospech občanov, hoci je to často iba obyčajné politikárčenie so vzletnými frázami.

Pri presadzovaní svojich politických zámerov sa títo „občianski“ politici neštítia využívať akúkoľvek nespokojnosť občanov, plávajúc na vlne ich negatívnych emócií, hoci to v skutočnosti vôbec nerieši konkrétny problém, ako je aj tento šalkovský. Stačí šokovať vyhlásením a hneď ukázať prstom na domnelého vinníka, lebo to sa rýchlo a jednoducho mediálne predáva. Veď kto by už len pátral po skutočnom pozadí „jasného“ prípadu?

V časoch, keď sa vstupom občianskych aktivistov do aktívnej politiky začala stierať tradičná hranica medzi „vládnou“ straníckou politikou a treťosektorovými mimovládkami, sa to nazývalo „nepolitickou politikou“. Dnes je z toho tvrdá opozičná politika aktivistov, z ktorých sa razom stali straníci, aj keď sa stále tvária občiansky.

Ono nie že by nebolo čo kritizovať v tomto štáte či meste, kritiku si zaslúži aj koncepcia malých vodných elektrární na Slovensku, ale predsa len aj forma kritiky s návrhmi na riešenie konkrétnych problémov by mali mať seriózny a odborný charakter.  Možno je to náhoda, ale tento postoj BBA k šalkovskému prípadu mi až nápadne pripomína prípad údajného sexuálneho zneužitia chovankyne v súkromnom resocializačnom centra v Galante, ktorý na svetlo sveta vytiahla vo svojom blogu poslankyňa NR SR za SaS. Na riaditeľa zariadenia, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny i na celý resocializačný systém štátu sa razom zniesla vlna kritiky podporená médiami.

Až keď sa ostatné deti z centra vrátili z letného pobytu v Chorvátsku, spolu s ich rodičmi napísali otvorený list, v ktorom sa zastali riaditeľa a postavili proti odobratiu licencie tomuto centru, pretože sú spokojní s podmienkami aj terapeutmi a chcú v tomto centre zostať. Otázka znie, či náhodou v Šalkovej i Galante nejde o obyčajné politikárčenie „občianskych“ politikov…