V predvečer osláv 80. výročia oslobodenia Banskej Bystrice sme do redakcie dostali otvorený list bývalého riaditeľa Stredoslovenského múzea,  historika a člena Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov PhDr.  Romana Hradeckého, ktorý vám prinášame v plnom znení.

Pretože už dlhšie nemám možnosť pracovať doma v Banskej Bystrici, ale mimo územia Slovenska, sledujem dianie v našom meste len prostredníctvom internetu. Po dlhej dobe som si pozrel záznam z rokovania Mestského zastupiteľstva (12.2.2025) a zostal som veľmi prekvapený.

Na februárovom rokovaní zastupiteľstva sa prerokovávali témy, ktoré podľa mňa nepatria na jeho pôdu. Podľa môjho názoru by sa Mestské zastupiteľstvo malo venovať prioritne témam chodu a správe mesta či jeho rozvoju. Na moje prekvapenie však asi tri body rokovania zastupiteľstva sa venovali zahraničnopolitickým a vnútropolitickým otázkam, ktoré sú mimo kompetencií zastupiteľstva.

Jozef Tiso na bystrickom námestí pri vyznamenávaní nacistických vojakov po potlačení SNP

Nie som si istý či majú poslanci zastupiteľstva dostatok informácií o názoroch obyvateľov mesta, keď v ich mene prijímajú takéto uznesenia. Veď aj skutočnosť, že tomto zasadnutí zastupiteľstvo uzavrelo k 1.2.2025 trojročnú dobrovoľnú zbierku pre naše partnerské ukrajinské mesto Sumy s celkovým výnosom 5 219 €, čo predstavuje príspevok na 1 obyvateľa mesta vo výške 0,07 €, tiež o niečom vypovedá.

Myslím si, že by poslanci mali skôr spájať nášho obyvateľov mesta pri nazeraní na riešenie problémov života v meste a jeho obyvateľov. A nie vstupovať do „veľkej“ politiky, ktorá polarizuje našu spoločnosť. Dnešná doba si vyžaduje predovšetkým spájať ľudí a nie ich ešte viac rozdeľovať a stavať do nezmieriteľných pozícií.

Vyslovene ma zarazilo predposledné uznesenie zastupiteľstva (hlasovanie č. 54), ktorým banskobystrické mestské zastupiteľstvo odporúča a zároveň súhlasí s rozhodnutím primátora Jána Noska nepozvať na oslavy 80. výročia oslobodenia mesta Banská Bystrica zástupcov zastupiteľských úradov Ruskej federácie a Bieloruskej republiky.

Padlí vojaci Červenej armády pri oslobodzovaní Banskej Bystrice

Paradoxne toto uznesenie bolo uvedené slovnou deklaráciou predkladateľa o úcte a rešpektu k slobode prejavu a k právu zhromažďovania sa, ktoré platia pre všetkých rovnako. Pre predstaviteľov Ruskej federácie a Bieloruskej republiky však to zrazu neplatí. Napriek tomu, že podľa dostupných údajov väčšina padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta pochádza práve z územia Ruskej federácie.

Podľa môjho názoru je veľmi diskutabilné určovať, kto si môže a kto nemôže spolu s nami pripomínať 80. výročie oslobodenie nášho mesta. To nie je ani vecné či faktografické rozhodnutie. Nie je to nič iné, len obyčajné politické (či spolitizované) rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré je prejavom len jedného, jediného, „toho správneho“ názoru.

Toto rozhodnutie nie je ani prejavom úcty a rešpektu. Je urobené bez skutočného poznania názorov obyvateľov mesta. Mali by sme si všetci uvedomiť, o čo išlo v boji s nacistickým Nemeckom v rokoch Druhej svetovej vojny. Povedané slovami významného slovenského historika 20. storočia Ľubomíra Liptáka bol to boj o prežitie európskej (svetovej) civilizácie v podobe ako ju poznáme. V podobe, ktorej produktom sme aj my.

Čierny obelisk

Ak sme dokázali rešpektovať, že na oslavách 80. výročia Slovenského národného povstania na slávnostnej vojenskej prehliadke pochodovali aj príslušníci nemeckej armády, mali by sme rešpektovať aj právo zástupcov Ruskej federácie a Bieloruskej republiky vzdať úctu svojim občanom, ktorí padli pre našu prítomnosť i budúcnosť.

Záverom mi dovoľte pre inšpiráciu a zamyslenie odcitovať slová Arnošta Lustiga, spisovateľa preživšieho holokaust a známeho bojovníka proti nemu: „…Měl bych začít tím, že jsem se v roce 1968 na Rusy za okupaci vůbec nemoh zlobit, protože to byli oni, co ten zbytek nás, kdo jsme přežili, za války zachránili, a to v mých očích nesmírně převyšuje to, co provedli v roce 1968. Rusům musíme být vděční.“

Roman Hradecký