V našej rubrike „Kto je kto“ Vám dnes predstavíme ďalšiu osobnosť mesta Banská Bystrica, ktorou je rektor Univerzity Mateja Bela doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD. V 2007 – 2010 bol prodekananom pre pedagogickú činnosť Ekonomickej fakulty UMB, potom do roku 2014 dekanom. Vo svojom výskume sa zameriava na podnikové financie, finančnú analýzu podniku a finančné plánovanie.

Tento  ekonóm a univerzitný pedagóg sa v novembri 2014 stal rektorom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pod jeho vedením si UMB udržuje vysoký štandard a je našou rešpektovanou vysokou školou, ktorá udržuje čulé kontakty aj so zahraničnými univerzitami. Stala sa dôležitým mestotvorným prvkom metropoly stredného Slovenska. Viac o UMB i sebe Vám Vladimír Hiadlovský prezradí v nasledujúcom rozhovore.

Pán rektor, UMB tohto roku zavŕši štvrťstoročnicu svojej existencie. Aké postavenie v rámci Slovenska i Európy podľa Vás za toto obdobie získala naša bystrická univerzita?

25 rokov v živote univerzity nie je veľa, najmä ak to porovnáte so stáročiami existencie najstarších univerzít vo svete. Keď si však uvedomíme, že na Slovensku aj najstaršia univerzita stále čaká na oslavu svojej prvej storočnice a skutočnosť, že v roku 1992 bol vznik Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici logickým vyústením už vtedy dlhoročného vysokoškolského vzdelávania v našom meste, právom zaradíme našu univerzitu medzi základné piliere slovenského vysokého školstva.

Dnes patrí UMB medzi rešpektované vysoké školy na Slovensku plniaca základné univerzitné spoločenské ciele na národnej i regionálnej úrovni. Približne 600 vysokoškolských učiteľov tvorí významný intelektuálny kapitál, prostredníctvom ktorého je dosahované poslanie UMB. Celkovým počtom 1.200 zamestnancov patríme k najväčším zamestnávateľom v regióne. Z celoeurópskeho pohľadu samozrejme vnímam veľký priestor pre kvalitatívny posun dopredu, čo sa vzhľadom na internacionalizáciu takmer všetkých činností snažíme postupne dosahovať.

Aké možnosti štúdia dnes ponúka UMB svojim študentom?

Hoci na Slovensku sa univerzitou môže označiť akákoľvek vysoká škola, UMB svojou štruktúrou a ponukou študijných programov právom napĺňa podstatu univerzitného štúdia poskytovaním všeobecného vzdelávania v mnohých oblastiach. UMB ponúka kvalitné vzdelanie so zameraním na humanitné a spoločenské vedy, doplnené o vybrané prírodovedne orientované študijné programy. Nemám priestor na predstavenie celej ponuky 437 študijných programov na 6 fakultách.

Rád by som zdôraznil, že až 45 programov je možné študovať v cudzom jazyku, každoročne zrealizujeme približne 450 zahraničných mobilít a študenti si môžu vybrať aj štúdium v jednom z 10 spoločných študijných programov. V takom prípade je študent zapísaný súčasne na UMB aj zahraničnej univerzite a po úspešnom absolvovaní získa spoločný diplom vydaný každou univerzitou alebo dva rôzne diplomy.

Partnerské univerzity pre spoločné študijné programy máme vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Českej republike. Možnosti absolvovania študentskej mobility v rámci Erasmus+ programu sú prakticky v celej Európe i vo vybraných mimoeurópskych krajinách a neustále ich rozširujeme.

Koľko študentov aktuálne študuje na jednotlivých fakultách UMB?

V súčasnosti študuje na Univerzite Mateja Bela približne 8.000 študentov. Na Ekonomickej fakulte je to necelých 2.200 študentov; Filozofická fakulta vzdeláva vyše 1.800 študentov; Pedagogická fakulta má približne 1.400 študentov; Právnická fakulta vyše 900 študentov; necelých 900 študentov má aj Fakulta prírodných vied a na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov študuje takmer 800 študentov.

UMB má čulé kontakty aj so zahraničnými univerzitami, v Banskej Bystrici študuje viacero zahraničných študentov, naši študenti zasa v zahraničí, ako to vyzerá po tých 25 rokoch?

Áno, univerzita má aktívne kontakty formou zmluvnej i nezmluvnej spolupráce s viac ako 100 zahraničnými vysokými školami. Na Slovensku predstavujeme dlhodobo lídra frankofónneho štúdia a partnerstva s francúzskymi univerzitami. Kooperácia ja výborne rozbehnutá s viacerými európskymi krajinami. V poslednom období sa začína rozvíjať spolupráca aj s univerzitami v Číne a Ruskej federácii.

Som rád, že počet zahraničných študentov prichádzajúcich na našu univerzitu dynamicky rastie. V uplynulom roku prvýkrát prekročil hranicu 300 študentov. Je to výsledok systematickej práce i spolupráce s partnermi UMB. Významný nárast počtu zahraničných študentov na UMB je pozitívny aj pre samotné mesto. Títo študenti trávia v Banskej Bystrici spravidla 7 dní v týždni.

Dotkol sa nejako Vašich vzťahov s francúzskou univerzitou v Remeši nedávny útok na študenta tmavej pleti v jednom z banskobystrických nočných podnikov, ktorý sa ešte stále vyšetruje?

V medziľudských vzťahoch, rovnako medzi inštitúciami, za ktorými napokon tiež stoja len ľudia platí, že problémy priateľov spájajú, nie rozdeľujú. Táto smutná epizóda nenaruší naše výborné vzťahy s partnerskou univerzitou v Remeši. Napadnutého študenta som prijal a musím povedať, že ako rodenému Bystričanovi sa mi veľmi príjemne počúvalo, že napriek tejto negatívnej skúsenosti, chce francúzsky študent ostať do konca semestra na UMB a v našom meste i na Slovensku sa mu veľmi páči.

Školstvo je v súčasnosti veľmi pertraktovanou témou na Slovensku, čo pociťujete ako najväčší problém vysokých škôl?

Asi nemáte pre mňa rezervované celé vydanie, hoci otázka smeruje k definovaniu najväčšieho a teda jedného problému. Vybrať jeden izolovaný prvok z množiny problémov sa nedá, nakoľko mnohé sú vzájomne prepojené. Vysoké školstvo je len vrchol celého školského systému. Niektoré problémy, ktoré sú na vysokých školách identifikované ako dôsledok, ale príčinu majú v nižších úrovniach, na tej najvyššej nikdy neodstránite. Reformu školstva (na toto slovné spojenie je Slovensko už alergické) musíte poňať komplexne. Izolovaným riešením jedného prvku môžete dosiahnuť krátkodobý a lokálny úspech, systém kvalitatívne nezlepšíte. Napriek tomu zdôrazním dva zásadné problémy vysokého školstva.

Tým prvým je totálne podfinancovanie vedy a školstva ako celku na Slovensku. Nie je možné dosahovať očakávané výsledky, resp. porovnateľné s krajinami EÚ, resp. OECD a zároveň dlhodobo financovať školstvo na výrazne podpriemernej úrovni. Na druhej strane netvrdím, že celé navýšenie financovania má byť alokované do nárastu platov učiteľov a tvorivých zamestnancov vysokých škôl. Ak každé (v súčasnosti symbolické) dofinancovanie systému použijeme výlučne na nárast platov, nikdy systém nezlepšíme.

Zároveň som zástancom výrazne diferencovanejšieho systému odmeňovania zamestnancov v školstve, plošným zvyšovaním platov nikdy nezvýšime kvalitu. Úsmevne dodám, že keď diskutujete o rozpočte s rektorom vysokej školy z krajiny, ktorá si uvedomuje celospoločenský význam investícií do vzdelávania, spravidla dostanete otázku, či hovoríte o mesačných číslach. Keby sme sa na výstupy pozreli cez objem vložených finančných prostriedkov, tak slovenské vysoké školy dosahujú nadpriemerné výsledky, takéto štatistiky sa ale primárne nesledujú.

Druhý zásadný problém, nepriamo súvisiaci s financovaním, je dynamicky sa zvyšujúci odchod maturantov na štúdium na vysoké školy do zahraničia, prevažne do Českej republiky. Keďže príčiny tohto javu presahujú dosah vysokých škôl a jeho dopady v tejto podobe sú pre celú spoločnosť zásadné, mali by byť riešené na centrálnej úrovni.

Riešenia by mali smerovať k skvalitneniu komplexnej infraštruktúry súvisiacej so štúdiom od ubytovacej cez vzdelávaciu, ktorá má silný prienik s vedeckou infraštruktúrou až po prepojenie s mestskou a budovanie medzinárodnej univerzitnej infraštruktúry. Mnohé z toho sú schopné realizovať samotné vysoké školy, no jedine s cielenou podporou vlády a zaradením tejto oblasti do priorít rozvoja školstva.

Ste známy tým, že presadzujete zmenu systému financovania vysokých škôl – upustenie od doterajšieho financovania na hlavu študenta a zameranie sa na kvalitatívnu stránku vysokoškolského vzdelávania. Čo by to znamenalo v praxi?

Ľahko je kritizovať, už ťažšie ponúkať alternatívne riešenia. Nie som určite jediný, komu vadí súčasný model financovania. Väčšinovo presadiť iný nie je jednoduché, mnohí sa boja, aby ich nezasiahol negatívnejšie ako ten existujúci. Hoci som uvádzal, že celkový finančný balík na školstvo by mal byť výrazne vyšší, neznamená to, že sa nemá sledovať efektivita vynakladania týchto verejných zdrojov. Otázka je ako ju merať. Najjednoduchšie porovnaním verejných výdavkov s prínosom pre spoločnosť, čo jednoznačne smeruje k uplatneniu absolventov.

Rozpočet UMB určite nie je bezodný, skôr naopak. Ste ekonóm, ako riešite väčšie investičné projekty?

Celkom úsmevná otázka. Väčšie investičné projekty sa v podmienkach slovenského vysokého školstva dajú realizovať len s využitím mimorozpočtových zdrojov, tie vám väčšinou nepokryjú ani mzdy a energie. Z iných zdrojov financovania väčších investičných projektov dominujú európske projekty. Skúsenosť vysokých škôl na Slovensku za uplynulé roky v tejto oblasti je taká, že mnohí rektori vám povedia, že by radšej nerealizovali daný projekt v porovnaní s problémami, ktoré musia riešiť v súvislosti s ich implementáciou. Preto súčasné finančné riadenie univerzít musí obsahovať aj prvky krízového riadenia. O to väčšia výzva je to aj pre mňa samotného. Dosahovať na UMB určitú úroveň rozvoja v mimoriadne sťažených podmienkach. Nie je umenie dobre gazdovať, keď máte komoru plnú.

UMB sa musela vyrovnať s negatívnym hodnotením Akreditačnej komisie v rámci systému vzdelávania v oblasti doktorandského štúdia, kde ste dosahovali hraničné hodnoty. Podarilo sa Vám už tento problém vyriešiť?

Áno, UMB predložila Akreditačnej komisii SR správu o prijatých opatreniach v oblasti doktorandského štúdia a akreditačná komisia jednomyseľne odsúhlasila zaradenie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici medzi univerzitné vysoké školy, kam sme mali byť zaradení už v prvom kole komplexnej akreditácie.

Mimochodom súčasný systém komplexnej akreditácie je predmetom kritiky odbornej verejnosti, keď univerzita môže prísť o svoj status len kvôli neplneniu jedného kvalitatívneho kritéria, hoci v ostatných je nadpriemerná, je to správne resp. spravodlivé?

Patrím k najväčším kritikom systému komplexnej akreditácie vysokých škôl na Slovensku. Je založený na tom, že je stanovený určitý počet kritérií a ak splníte všetky, ste univerzitnou vysokou školou, ak čo len jediné hranične nesplníte (čo bol pred rokom prípad UMB), ste nezaradenou vysokou školou a máte zo zákona rok na nápravu. Nikoho nezaujíma na koľko percent plníte jednotlivé kritériá, len či dosahujete minimálne plnenie. UMB splnila najobsiahlejšie kritérium komplexnej akreditácie na 95% (jedno z najlepších hodnotení spomedzi všetkých vysokých škôl v SR), napriek tomu bola po akreditácii medializovaná ako „nekvalitná“ vysoká škola.

Komplexná akreditácia sa tvári na model multikriteriálneho hodnotenia kvality vysokých škôl, pritom nerešpektuje základné zásady hodnotenia objektov na základe viacerých kritérií. Priblížim to na jednoduchom príklade. Máte 10 zvolených kritérií na posúdenie, či daný model vybranej značky auta je „dobrý“ alebo „zlý“. Posudzujete modely 20 rôznych značiek. Jedným z kritérií je minimálny objem batožinového priestoru. Hodnotený model značky Ferrari je „zlé“ auto, lebo nesplnilo kritérium minimálneho objemu batožinového priestoru, napriek tomu, že je najlepšie v ostatných 9 kritériách. Potešujúce je, že systém komplexných akreditácií s najväčšou pravdepodobnosťou na Slovensku končí a  novelizáciou zákona bude nahradený, ostáva dúfať, že modelom lepším.

UMB je súčasťou mesta Banská Bystrica, dalo by sa povedať jedným z jeho významných mestotvorných prvkov. Aké sú vzťahy medi univerzitou a mestom?

Rád konštatujem, že vzťahy medzi UMB a mestom Banská Bystrica sú výborné a vytvárajú dobrý predpoklad pre širokú platformu spolupráce. Univerzita a mesto, v ktorom sídli, sú v dobrom slova zmysle odsúdené na spoluprácu a mnohé projekty sú ukážkou pridanej hodnoty pre obidve strany. Podujatie Univerzita mestu, mesto univerzite nie je zďaleka jedinou ukážkou širokého prieniku aktivít mesta a UMB. Som rád, že sa z toho stal dlhodobý a úspešný projekt.

S pozitívnym ohlasom sa medzi verejnosťou stretla aj myšlienka charitatívneho projektu financovaného z výťažku zo spoločne organizovaného predaja vianočného punču. Mohol by som menovať doslova desiatky podujatí, pri ktorých dochádza k intenzívnej spolupráci medzi mestom a UMB.

Banská Bystrica sa stala Európskym mestom športu 2017, podieľa sa na športových aktivitách aj UMB?

Ako hrdý Bystričan a občan nášho mesta sa veľmi teším z tohto úspechu. UMB spolupracovala s mestom už v čase uchádzania sa zo strany mesta o tento titul a tiež vo fáze obhajoby svojej kandidatúry. Na UMB úspešne pôsobí už tretí rok univerzitný hokejový tím reprezentujúci aj naše mesto v Európskej univerzitnej hokejovej lige, okrem toho máme na UMB mnoho ďalších úspešne reprezentujúcich študentiek a študentov.

Tiež by som mohol spomenúť mnoho spoločne organizovaných športových podujatí, ktoré dopĺňajú už uvedenú širokú škálu spolupráce mesta Banská Bystrica a UMB. Vzhľadom na nedávne (a verím, že aj budúce) športové úspechy vybraných športovcov a zároveň občanov nášho mesta, som presvedčený, že Banská Bystrica sa hrdí tento rok titulom európskeho mesta športu celkom oprávnene.

Vašou víziou je koncentrovanie univerzity do niekoľkých vybraných lokalít na území mesta ako strategický rozvojový projekt. Čo by malo byť jeho obsahom?

UMB je roztrúsená prakticky po celej Banskej Bystrici a nemám čarovný prútik, mávnutím ktorého by sme vytvorili, do jedného celku koncentrovaný, univerzitný kampus. Na druhej strane považujem za rozumné orientovať investičný rozvoj našej univerzity do vybraných existujúcich lokalít a postupne znižovať decentralizáciu univerzity. Z konkrétnych zámerov vyberám ambíciu vybudovať modernú účelovú budovu univerzitnej knižnice, rektorátu, viacúčelových kongresových priestorov. Všetko samozrejme závisí od budúcich investičných možností.

Rektor má nepochybne množstvo práce a zodpovednosti, ako trávite svoj voľný čas a čo patrí k Vašim záľubám?

Záľub je veľa, času, ktorý im viem venovať, už menej. Čítanie, šport (turistika, bicyklovanie), kultúra všeobecne, najmä hudba a výtvarné umenie. Všetkým mojím záľubám jednoznačne dominuje klasická hudba a opera, ktoré sú pre mňa zároveň spôsobom „dobíjania bateriek“ a inšpiráciou. Okrem toho rád cestujem a spoznávam nové krajiny, najmä ich kultúry a ľudí. Preferujem bližší kontakt s miestnymi ľuďmi pred turistickými destináciami. Som presvedčený, že čím viac krajín a kultúr človek spozná, tým viac si zamiluje tú svoju a získa tiež potrebný životný nadhľad.

Ste jedným z najmladších rektorov na Slovensku (rok narodenia 1978). Aj keď je to ešte predčasná otázka, ale koncom budúceho roka Vám vyprší štvorročný mandát, budete sa opäť uchádzať o post štatutára UMB?

Áno, je to ešte predčasná otázka. Skôr sa pozerám na úlohy, ciele a ambície, ktoré naša univerzita pred sebou má, ako na koniec svojho funkčného obdobia. Pravdou je, že mnohé presahujú jeho štvorročný rámec

Ďakujeme za rozhovor.