Je za nami prvý týždeň protestov Iniciatívy slovenských učiteľov a kto ho sledoval aj v Banskej Bystrici, vytvoril si  naň svoj vlastný názor. V našom meste zostávajú zatvorené štyri z 11 mestských škôl a žiadna z materských. Koľko to bude na budúci týždeň, ktorý začína polročnými prázdninami, sa uvidí, ale podstata je v niečom inom.

Štrajk alebo protest

Bol som na piatkovom protestnom mítingu učiteľskej iniciatívy na banskobystrickom Námestí SNP. Pred ozvučenou tribúnou sa zišlo okolo 600 ľudí z celého kraja, Levíc i Bratislavy – učiteľov, žiakov, rodičov i zvedavcov. Rozumiem požiadavkám ISU, ku ktorým sa de facto nestavia odmietavo ani vláda či minister školstva, ale má to niekoľko háčikov.

Ústava SR v článku 37 v časti “Hospodárske, sociálne a kultúrne práv” zaručuje občanom právo na slobodné združovanie sa za účelom svojich hospodárskych či sociálnych záujmov a zaručuje právo na štrajk. Podmienky štrajku však ponecháva na iný zákon.

Tým je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v platnom znení. V zmysle § 16 tohto zákona Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk.

Právny stav v našej krajine je taký, že Odborový zväz pracovníkova vedy na Slovensku združujúci vyše 50.000 zamestnancov našich škôl, po kolektívnom vyjednávaní  uzatvoril s vládou a sociálnymi partnermi koncom októbra 2015 kolektívnu zmluvu vyššieho stupňami s navýšením platov všetkých pracovníkov v školstve o 4 percentá. Akcie Iniciatívy slovenských učiteľov preto odborári nepodporujú. a je otázne, či z tohto uhla pohľadu je protest ISU aj vzhľadom na jeho veľkosť a okolnosti správne nazývať štrajkom. .

Ústavné právo nespokojných učiteľov na štrajk s ich požiadavkami nespochybnila ani vláda. Prijaťvšak ich ultimátum pár týždňov pred parlamentnými voľbami, pár mesiacov po uzavretí kolektívnej zmluvy so školskými  odbormi a schválení štátneho rozpočtu na tento rok so zvýšenýmimzdami pre všetkých školských zamestnancov, si v štandardnej demokracii nemôže dovoliť žiadna zodpovedná vláda. To by mali vedieť aj protestujúci.

Protest a protivládna politika

Racionálne od protestujúcich učiteľov by bolo, keby sa so svojimi požiadavkami obracali na kandidujúce politické strany a žiadali od nich verejný prísľub, že keď sa po voľbách dostanú do novej vlády, stanú sa obsahom jej programového vyhlásenia ich požiadavky. Presne taký prísľub dal premiér Robert Fico školským odborom a stavovským organizáciám učiteľov. To však ISU nestačí.

Učitelia sú inteligentní ľudia, preto ťažko uveriť, že tí z nich, čo teraz protestujú, si neuvedomujú politické pozadie tejto protivládnej akcie. Dá sa to zhrnúť do jedinej vety, ktorá nevdojak vyšla z úst jedného z organizátorov učiteľského  protestu ešte pred jeho spustením: „Každé percento Smeru dole vo voľbách je dobré.“

Stačí počúvať protestujúcich ľudí na námestiach, čítať ich transparenty, sledovať mediálne vyjadrenia organizátorov protestu a ich konkrétne kroky, dávať si veci do kontextu. Účastníci protestov majú  „svoju“  pravdu a inú nepripustia, spolu sa cítia byť jednotní a silní. Keď sa rozídu, majú rovnaké problémy, ako my ostatní…

Darmo do bystrických škôl v poslednej dobe prúdili a prúdia investície z ministerstva školstvaa mesta na zateplenie školských budov, výmenu okien či rekonštrukciu telocviční, darmo budú mať všetci zamestnanci škôl v januárovej výplate pridané v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy odborov s sociálnymi partnermi Z tribúny znie hromový hlas nespokojného učiteľa z takejto školy, že roky sa do nášho školstva nič neinvestovalo a učitelia najmenej zarábajú.  

Nechcem sa dotknúť drvivej väčšiny protestujúcich, ktorí chcú zmeniť stav slovenského školstva k lepšiemu. Nemôžem však nevidieť tých, ktorých cieľom je prostredníctvom tohto protestu ovplyvniť politické pomery v našej krajine ešte pred voľbami.

Prezident

Významným spojencom protestujúcich učiteľov sa okrem predstaviteľov tretieho sektora stal prezident Andrej Kiska. V situácii, keď politická opozícia voči vládnej strane je pred marcovými voľbami rozdrobená a hrozí, že Smer zopakuje svoj predchádzajúci volebný úspech, dalo by sa to chápať ako skrytý vstup hlavy štátu do predvolebného politického boja.

23. novembra začal prezident v Banskej Bystrici so svojimi poradcami a aktivistami z tretieho sektora „spanilú“ jazdu po veľkých slovenských mestách. Jeho ľudia mu zorganizujú súkromné stretnutie s pozvanými osobnosťami regiónu bez prístupu médií.Diskutuje sa len o dvoch témach – zdravotníctve a školstve, má to trvať do volieb.

Možno iba náhodou koncom minulého roka začal štrajk Komory zdravotných sestier a nedávno aj protest nespokojných učiteľov, ktorých predstaviteľov teraz prijal prezident vo svojom paláci a vyjadril im verejnú podporu. Postavil sa proti vyvíjaniu nátlaku na nich zo strany zriaďovateľov, hoci ten tlak je niekde aj opačný na študentov či neprotestujúcich učiteľov zo strany ich kolegov „na barikádach“..

Niekomu to môže znieť ako konšpiračná teória, ale politika je veľmi praktická a pragmatická záležitosť. Napokon vyjasní sato nasledujúci týždeň, keď po odchode stoviek zdravotných sestier budú mať problémy niektoré nemocnice a pokračovanímprotestunespokojných učiteľov zostanú zatvorené ešte niektoré školy. QUI BONO?