Mesto Banská Bystrica si v roku 2025 pripomína 770 rokov od udelenia mestských výsad uhorským kráľom Belom IV.  Belo IV. výsady udelil „saským“ hosťom z novej obce Bystrica pri Ľupči v roku 1255.  Z kráľovského územia mestu Bystrici pridelil obrovský chotár na ktorom vznikli a do súčasnosti existujú obce od Tajova, cez Kordíky, po Donovaly a Nemce – vo vnútri chotára Špania Dolina, Staré Hory, Harmanec, Tajov, Motyčky, Turecká a ďalšie.

Územie od Zvolena, Slovenskú Ľupču, Muráň, Vígľaš patrilo od ranného stredoveku medzi najvýznamnejšie kráľovské lovecké regióny v Strednej Európe. Uhorskí králi minimálne 300 rokov navštevovali túto oblasť počas psích dní, kvôli možnosti lovu ale aj kvôli čerstvému vzduchu a vynikajúcemu počasiu. V minulosti termín „psie dni“ označoval horúce letné počasie v júli – auguste a nie ako v súčasnosti upršané počasie.

Severná časť tohto loveckého regiónu v oblasti Pohorelej -Telgártu si tento lovecký primát zachovala až do prvej polovice 20. storočia, kedy tu poľoval napríklad bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý tu chcel byť aj pochovaný. Mesto Bystrica sa postupne rozvíjalo vďaka baníctvu a pribudol mu do názvu prívlastok Banská, čím sa odlíšilo napr. od mesta Bystrica v Sedmohradsku.

Publikácia Klenoty zo zbierok Štátneho archívu ako prvá v histórii prináša aj vyobrazenie všetkých výsadných listín udelených uhorskými kráľmi pre naše mesto. Už v stredoveku vznikol v meste Banská Bystrica mestský archív a bystrickí mešťania si chránili tieto doklady vo svojom archíve. Mestský archív spravuje v súčasnosti Štátny archív v Banskej Bystrici.

Okrem toho sa v publikácii nachádzajú plány nášho mesta zo 17. storočia, mapy veľkého a vlastného malého chotára mesta Banská Bystrica, veduty mesta, či udelenie čestného občianstva prvému slovenskému premiérovi v rámci Československa v roku 1938 vtedajším starostom mesta Viliamom Paulinym. Potrebné je si uvedomiť, že mesto Banská Bystrica patrí medzi najstaršie mestá na území Uhorského kráľovstva a ako jedno z mála má zachovanú aj pôvodnú výsadnú listinu a aj ďalšie dokumenty.

Publikáciu k 770. výročiu mesta vytvorili autori Mgr. Lucia Kubíková Dimošová – riaditeľka Štátneho archívu v Banskej Bystrici a PhDr. Vladimír Sklenka, PhD. – historik. Obaja sa vyjadrili ku vzniku tejto publikácie.

Lucia Kubíková Dimošová uvádza:

„Štátny archív v Banskej Bystrici sídli v súčasnosti v jednej z najmodernejších archivárskych budov na Slovensku, na Komenského ulici 26. Pôvodne sídlil od konca 2. svetovej vojny v priestoroch historického Radvanského kaštieľa v Radvani do roku 1993 – ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje. Do jeho fondov sa dostali aj všetky archívne materiály magistrátu mesta Banská Bystrica. Preto sme sa rozhodli podieľať na vzniku tejto publikácie.  Osobne ma teší, že som mohla na tejto publikácii spolupracovať s jedným z najvýznamnejších historikov na Slovensku, patriotom a jedným z najlepších znalcov dejín Banskej Bystrice. Za všetko hovorí samotná publikácia.“

Publikácia bola vydaná len v počte 77 kusov, ale pre každého kto navštívi archív bude k dispozícii v priestoroch archívu na preštudovanie. Zároveň na marec mesiac knihy sa pripravuje aj slávnostné uvedenie publikácie do života v priestoroch Stredoslovenskej galérie v historickom Bethlenovom dome v spolupráci s riaditeľkou galérie Mgr. Miloslavou Borošovou Michalcovou, PhD.

Vladimír Sklenka hovorí:

„Tvorba publikácie Klenoty zo Štátneho archívu si vyžiadala množstvo času a som rád, že Štátny archív v Banskej Bystrice pristúpil pri 770. výročí nášho mesta k tvorbe tejto unikátnej publikácie. Verím, že výsledok bude hovoriť sám za seba.“

Vladimír Sklenka a Lucia Kubíková Dimošová

Mesto Banská Bystrica bolo pôvodne strieborným mestom, ale už v 14. storočí sa menilo na medené mesto. Banskobystrická meď sa už v 14. storočí dostávala cez talianske mesto Benátky na trhy do sýrskeho Damašku či egyptskej Alexandrie. Najväčší rozmach baníctva nastal na prelome 15. – 16. storočia počas pôsobenia Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorej základom sa stal Banskobystrický mediarsky podnik.

V tomto období sa banskobystrická meď vyvážala do celej Európy a cez prístavy ako Gdaňsk, Antverpy, Amsterdam až do Lisabonu – odkiaľ putovala do Afriky, dokonca Indie. Banskobystrická meď výraznou mierou prispela k tomu, že z augsburského mešťana Jakuba Fuggera sa stal najbohatší človek na svete.

Mesto Banská Bystrica sa už v novoveku stalo jedným z najvýznamnejších slovenských miest v Uhorskom kráľovstve. Za biskupa Štefana Moysesa v období Uhorska bolo sídlom prvého slovenského cisársko-kráľovského vyššieho gymnázia, prvej slovenskej učiteľskej prípravky, prvého slovenského kňazského seminára, malo byť pôvodne prvým sídlom Matice slovenskej, sídlom a hlavným mestom slovenskej korunnej krajiny v rámci Rakúskej monarchie.

V blízkych Selciach sa v roku 1863 konali prvé celoslovenské národné slávnosti k 1000. výročiu príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. V roku 1863 tu mala byť následne zriadená prvá slovenská vysoká škola. Za Uhorska tu viali slovenské zástavy, prvýkrát  sa v štátnej inštitúcii spievala slovenská hymna.

„Preto nech čitateľov neprekvapí, že v publikácii sú uverejnené vyše 300 – ročné prejavy banskobystrického richtára Melchiora Smrtníka písané po slovensky. Zároveň čitatelia môžu vidieť v publikácii aj originály pečatí uhorských kráľov či udelenie čestného občianstva Teofilovi Stadlerovi – banskobystrickému mešťanovi a patriotovi po ktorom je pomenované Stadlerovo nábrežie,“

dodáva Sklenka.