To, čo posledné mesiace iba tlelo v ovzduší, sa konečne rozhorelo jasným plameňom. Ak si niekto myslí, že protesty Komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek či Iniciatívy slovenských učiteľov bez odborov pár týždňov pred voľbami nemajú politický charakter, tak nech si pozrie verejnú objednávku prezidenta Andreja Kisku a okruh ľudí okolo neho.

Začalo to vlani vznikom občianskej kampane “A dosť!” na čele s koordinátorom Pavlom Demešom. Jej cieľom bolo upozorniť na krízový stav vzdelávania na Slovensku, ktorý ohrozuje budúcnosť našich detí i celej spoločnosti. Následne mala kampaň donútiť politikov k okamžitému navýšeniu financií do vzdelávania a k naštartovaniu zásadných zmien v školstve.

Pôvodne odborná diskusia sa postupne začala meniť na politikum. Boli to zástupcovia mimovládok, ktorí sa v začínajúcej volebnej kampani rozhodli pritvrdiť. Podľa metodiky „nepolitickej politiky a vyvolávania občianskych revolúcií“ začal otvorený politický boj s vládou Smeru, do ktorého nenápadne prenikol aj prezident Kiska.

V Banskej Bystrici sa 23. novembra 2015 sa v Cikkerovej sieni historickej Radnice konalo prvé súkromné stretnutie pána prezidenta s pozvanými osobnosťami regiónu bez prístupu médií. Prišli aj prezidentovi mimovládni poradcovia s moderátorom Štefanom Hríbom. Témy boli dve – zdravotníctvo a školstvo.

Podľa slov prezidenta cieľom jeho predvolebnej „spanilej“ jazdy po veľkých slovenských mestách v jednotlivých krajoch je diskutovať s ľuďmi o dvoch najväčších problémoch Slovenska a motivovať ich prísť 5. marca 2016 k volebným urnám.

Do toho prichádzajú výpovede a protesty časti zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, neskôr aj Iniciatívy slovenských učiteľov. Hoci je ohrozená prevádzka iba niektorých nemocníc a škôl, mediálny ohlas je omnoho väčší. Protesty vehementne podporujú viaceré mimovládne organizácie či médiá, ktoré by si želali politickú zmenu. Pridávajú sa aj niektoré opozičné strany vyťahovaním nových vládnych káuz, ktoré síce nemajú s protestmi sestričiek či učiteľov veľa spoločného, ale vďaka ich medializácii sledujú rovnaký politický cieľ.

Sestričky vo výpovedi s časťou nespokojných učiteľov ultimatívne protestujú za vyššie platy, ktoré majú v menšej miere už zabezpečené v štátnom rozpočte na tento rok. Chcú rozhodnutie vlády a zasadnutie parlamentu s prijatím zákona o zvýšení platov, čo je v štandardnej demokracii v tomto čase nereálne a bolo by to od politikov na konci ich volebného obdobia aj nezodpovedné.

A tu prichádza vyvrcholenie – prezident Andrej Kiska predstavuje svoju „verejnú objednávku“ lepšieho zdravotníctva a školstva. Aby vraj politici cítili tlak a riešili veci, ktoré riešiť treba. Obzvlášť teraz pred voľbami chce slovenský prezident tomu pomôcť a bude rád, ak sa pridá čo najviac ľudí. Na objednávku medzi prvými pozitívne reagujú lídri opozičných politických strán, ktorí stále nevedia vytvoriť jednotnú protiváhu vládnemu Smeru

Dalo by sa povedať, že kruh sa uzatvára. Prezident otvorene vstúpil do volebnej kampane. Robí to za vyššiu účasť ľudí vo voľbách cez prizmu problémov zdravotníctva a školstva. Akoby v sebe objavil vodcovský pud, ktorým dokáže otočiť kormidlo slovenskej politiky tým „správnym“ smerom.

Pripomína to konanie v duchu slov jedného z členov Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorý na margo prebiehajúcich protestov povedal:

„Každé percento Smeru dole vo voľbách je dobré.“

Tak či onak, vstup Andreja Kisku do volebnej kampane je signálom, že to už nie je ten nestranný prezident obklopený tretím sektorom, ako to bolo na počiatku. Teraz máme politického prezidenta na verejnú objednávku nepolitikov…