V stredu 23. novembra 2016 o 18:30 hod. sa vo Veľkom  divadelnom štúdiu banskobystrickej Akadémie umení na Jána Kollára 22 uskutoční divadelná premiéra hry Maxima Gorkého Deti slnka. Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní.

Hru Maxima Gorkého „Deti slnka“ režíruje Matúš Oľha, asistentkou réžie je Petra Kovalčíková, scénografiu má na starosti Jaroslav Daubrava a hudbu zložil Pavol Janíček.

V hre účinkujú: Matúš Buch, Andrea Juhásová, Adriana Gandžalová, Filip Sirotiar, Matúš Šťastniak, Katarína Gurová, Peter Golian,  Andrej Polakovič, Pavol Olešňan, Diana Semanová, Štefan Palfi, Patrícia Šimková, Katarína Baranay, Jana Záchenská, David Szöke, František Kňažovič a Beáta Eibenová.

Vstup na predstavenie je voľný, ale treba si rezervovať miesto na 0908 669 932 alebo mailom divadlo@aku.sk.

Maxim Gorkij (vlastným menom Alexej Maximovič Peškov)

Narodil sa 28. marca 1868 v Nižnom Novgorode. Ako malému chlapcovi mu zomrel otec a on musel tvrdo pracovať, aby prežil. Na vzdelanie nemal peniaze, ale dokázal si nájsť toľko času, aby sa veľmi horlivo sám vzdelával a veľa čítal. Bol známy svojím takmer encyklopedickým teoretickým rozhľadom.

Na začiatku 20. storočia bol Maxim Gorkij jedným z najvýznamnejších predstaviteľov ruskej radikálnej demokratickej, realisticky orientovanej literatúry. Začal písať romány a drámy a literárne sa presúval k širšej sociálnej kritike (Foma Gordejev, Tri, Meštiaci, Na dne, Letní hostia),

Hra Deti slnka zobrazuje krízu ruskej meštiackej spoločnosti na prahu revolučných udalostí. Deti slnka patria k „intelektuálskym hrám“, odhaľujúcim priepastný rozdiel medzi ľudom a inteligenciou, ktorá ním opovrhuje. Na postavách autor ukazuje spoločensko-politickú situáciu, v ktorej sa hrdinovia zmietajú

Gorkého hra Na dne dobyla svetovú scénu, napríklad v nemeckom Berlíne mala okolo 500 repríz. Po roku 1905 bol Gorkij úzko spojený s ruským revolučným robotníckym hnutím, za túto účasť ho uväznili a po prepustení z väzenia odišiel do exilu (nemecký Berlín, francúzsky Paríž, USA).

Práve v USA vznikol jeho prvý román v duchu socialistického realizmu Matka (1906). Po odchode do Európy – na talianskom ostrove Capri sa rodili jeho ďalšie diela, cyklus poviedok Mesto Okurov 1919 – 1910), hry Vassa Železnovová (1910), Čudáci (1910), Starec (1915), kde zachytil krízu predrevolučnej ruskej spoločnosti, poznamenanej neistotou. V tomto čase napísal aj autobiografickú trilógiu Detstvo (1913 – 1914), Medzi ľuďmi (1915 – 1916) a Moje univerzity (1922 – 1923).

V čase Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) v roku 1917 sa Gorkij stal názorovým oponentom boľševikov, čo prezentoval hlavne v rôznych článkoch v printových médiách. Po názorovom rozchode s V. I. Leninom znovu odišiel do zahraničia, žil najmä v Nemecku, ale aj v bývalom Československu. V 20. rokoch minulého storočia napísal svoje klasické realistické diela – generačný román Podnik Artamonovcov (1925), kde zachytil osudy troch generácií ruských podnikateľov a románovú epopeju Život Klima Samgina (1926 – 1936).

Domov do Ruska sa Maxim Gorkij natrvalo vrátil v roku 1931 a rozvíjal aktívnu organizátorskú literárnu a kultúrnospoločenskú činnosť. Vďaka jeho uznávanému menu vo svete priviedol do svojej domoviny uznávané svetové mená ako George Bernarda Shawa a Romena Rollanda a iných európskych spisovateľov.

Gorkému často vytýkali jeho prihlásenie sa k ruskej komunistickej politickej vrstve a pozíciám socialistického realizmu v jeho neskorších dielach. Na druhej strane je pravdepodobné, že zomrel 18. júna 1936 pri Moskve „vďaka“ lekárskym zákrokom na pokyn svojho údajného priateľa Josifa Vissarionoviča Stalina.