Prednáška Milana Berešíka v Tihányiovskom kaštieli: Tajomstvá morí – Maurícius

ZAUJÍMAVOSŤ
0 /

V Tihányiovskom kaštieli beží výstava Klenoty morí z najrozsiahlejšej slovenskej súkromnej zbierky morských mäkkýšov zo svetových oceánov Milana Berešíka. V stredu 12. marca 2025 o 16:00 hod sa v rámci výstavy uskutoční prednáška tohto zberateľa pod názvom Tajomstvá morí – Maurícius“.

Prednáška Milana Berešíka bude venovaná cestovaniu a zbieraniu mušlí. Do tajov sopečného ostrova Maurícius návštevníkov zasvätí autor aktuálnej výstavy Klenoty morí. Na prednáške predstaví aj svoju zbierku morských mäkkýšov, ktorá je súčasťou tejto unikátnej výstavy.

Milan Berešík

Zberateľ pochádza z obce Oslany pri Prievidzi a o prírodu zaujímal už od malička. Tento záujem ho viedol k štúdiu špeciálneho chovateľstva v Prahe. Celý profesionálny život pôsobí ako herpetológ v Národnej zoologickej záhrade Bojnice, kde sa stará o hady a ďalšie plazy.

Svoju zbierku založil pán Berešík pred takmer tridsiatimi rokmi. Dopomohla mu k tomu vášeň k cestovaniu. Na svojich expedíciách nielen spoznával, ale aj zhromažďoval zaujímavé druhy.

Z viacerých exotických ciest si priniesol odhadom tritisíc unikátnych mušlí, neodmietne však ani kúsky získané výmenou medzi zberateľmi, darom od cestovateľov a vo veľkej miere i nákupom od obchodníkov, zberateľov a od domorodých obyvateľov.

Počas uplynulých rokov rozširoval svoju zbierku a stal sa členom Českého klubu sběratelů lastur. Aktuálne sa jeho zbierka skladá zo stovky druhov ulít a lastúr rôznych tvarov a veľkostí od 1 do 70 centimetrov a rozrastá sa aj o iné morské živočíchy. Vystavované druhy sa vyskytujú hlavne v teplejších oblastiach oceánov a morí – v Indickom oceáne, Karibiku, Indočíne, Filipínach, Oceánii, ale aj Stredozemnom mori či okolí Afriky.

Milan Berešík

Milan Berešík

Maurícius

Je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne 900 km východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je 2 040 km² (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je 58 km dlhý a 47 km široký. Podnebie je tropické. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky.

Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau.

Maurícius

Maurícius

Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Holandskí prisťahovalci na Mauríciu zaviedli plantážové hospodárstvo. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova.

O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi, v roku 1721 sa ujali vlády a prevzali kolóniu do vlastných rúk. Z ostrova vyvážali afrických otrokov. Maurícius zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu.

V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie.  Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou v rámci Commonwealthu.

Zdroj: Dana Kurtíková a (tom)  , Foto: Milan Berešík a SSM