V týchto dňoch si pripomíname 79. výročie konca II. svetovej vojny v Európe. Na Slovensku je Deň víťazstva nad fašizmom štátnym sviatkom  a pripadá na 8. mája.

Žiaľ aj tohtoročné oslavy Dňa víťazstva sú poznačené vojnovým konfliktom na Ukrajine.  Pozrime sa z nadhľadu na stručnú históriu oslobodenia Európy od fašizmu a hitlerovského nacizmu.

Druhá svetová vojna 

Je dodnes najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike, zúčastňovali sa ich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov – Ameriky a Austrálie.

Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.

Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po I. svetovej vojne a veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov. Tá kriticky oslabila všetky štáty a   vlády mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému. V Nemecku táto situácia umožnila vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň  Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú rok 1931, keď Japonci vtrhli do Mandžuska.

Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor. 6. júna 1944 sa Spojenci vylodili v Normandii.

Koniec druhej svetovej vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.

Vztyčovanie sovietskej vlajky nad Reichstagom

Červená armáda zlomila posledný tuhý odpor nemeckých nacistov víťaznou bitkou o Berlín. Zaujímavosťou je, že Michail Petrovič Minin, ktorý sa  zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, to urobil približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945.

Teda dva dni pred tým, ako vojnový fotograf Jevgenij Chaldej urobil svoju ikonickú fotografiu z vyvesovania vlajky. Keď sa totiž vtedy 22 – ročný Minin šplhal na budovu nemeckého parlamentu, nebol v dosahu žiadny fotograf a navyše bola tma.

Michail Petrovič Minin

Symbolické gesto sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom bolo síce z propagandistických dôvodov o dva dni vyfotografované Jevgenijom Chaldejom a neskôr aj nafilmované vojnovým kameramanom Romanom Karmenom, aktéri však už boli úplne iní.

Triumfálnu scénu v oboch prípadoch zahrali seržanti Michail Jegorov a Meliton Kantarija, ktorí vďaka tomu boli dlho považovaní za skutočných aktérov vztýčenia prvej sovietskej vlajky nad Ríšskym snemom.

U nás oslavujeme Deň víťazstva 8. mája, v Rusku o deň neskôr

Dňom víťazstva bol pomenovaný 9. máj 1945 najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom na počesť ukončenia druhej svetovej vojny  (v Európe to bol 8. máj).

Po nástupe komunizmu v strednej a východnej Európe sa oslavoval a bol stanovený štátnym sviatkom. Sú po ňom pomenované mnohé ulice a sídliská (napr. Ulica 9. mája).

Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v Remeši. Počas podpisu aktu neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké vojská navyše pokračovali v bojoch proti sovietskym jednotkám. Sovieti  preto trvali na opätovnom opakovaní aktu v Berlíne.

Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu krátko pred polnocou 8. mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01 hod. Stredoeurópskeho času. V tej dobe však bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň – 9. máj 1945.

Povojnové rozdelenie sfér vplyvu medzi víťazné mocnosti

Po vojne došlo v Európe k vytvoreniu dvoch blokov – západného, ktorý sa sformoval do organizácie NATO a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu.

Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch.  (Kórejská a Vietnamská vojna, Arabsko – izraelské vojny a ďalšie).

Zľava Stalin, Roosevelt a Churchill

Československo pod vplyvom Sovietskeho zväzu nastúpilo cestu k socializmu, ale aj za cenu komunistických lágrov pre nepriateľov režimu. Pražská jar v auguste 1968 a pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ udusila okupácia našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy a následný „dočasný“ 20 – ročný pobyt sovietskych vojsk v Československu.

Studená  vojna skončila pádom Berlínskeho múru v roku 1989, rozpadom Varšavskej zmluvy a vznikom demokracií v štátoch, ktoré po vojne kontroloval Sovietsky  zväz. Ten sa napokon tiež rozpadol…

Význam ukončenia II. svetovej vojny a oslobodenia Európy pre dnešok

Predseda Hlasu Peter Pellegrini, ktorý sa 15. júna 2024 oficiálne stane novým prezidentom SR,  význam Dňa víťazstva pre dnešok charakterizoval slovami:

„Pre nás 8. máj symbolizuje tri základné hodnoty, Hovorím o úcte, dôstojnosti a súdržnosti. Úcta patrí všetkým tým, ktorí bojovali za našu slobodu a zasvätili svoj boj v boji proti fašizmu. Hovorím však aj o úcte k historickým faktom – sme svedkami prekrúcania a snahy bagatelizovať veci, ktoré sa vtedy diali. Fašizmus bol zlo, zlom bude a zlom aj zostane. Ako Banskobystričan si vážim, že Deň víťazstva nad fašizmom si každoročne dôstojne pripomíname v Múzeu SNP. Súdržnosť pomohla slovenskému národu zbaviť sa fašistickej pliagy, pomohla nám zjednotiť sa a vybojovať slobodu. Žiaľ dnes nám na Slovensku absolútne chýba súdržnosť. Nikdy do budúcna nedosiahneme nič, ak sa opäť nezjednotíme a nebudeme súdržní.“

Peter Pellegrini

So znepokojením a obavami už tretí rok sledujeme pokračujúci vojnový konflikt na východ o nás – na Ukrajine. Žiaľ zatiaľ sú vyhliadky na mierové ukončenie tejto vojny dvoch susedných národov stále mizivé, hoci vojnové riešenie nespeje ku skorému ukončeniu zabíjania, skôr naopak.

O to intenzívnejšie čoraz viac Slovákov vyslovuje slovo, ktorého hodnotu sme častokrát vnímali len formálne – MIER. Z mieru, v ktorom sme žili v Európe od skončenia II. svetovej vojny,  sa stala samozrejmosť, no v súčasnom rozkolísanom svete má omnoho hlbší význam.

Pochopia to hlavní aktéri vojnového konfliktu, ktorý sa popri Ukrajine rozhorel aj v Gaze a hrozí vypuknúť aj v ďalších krajinách? Dokáže medzinárodné spoločenstvo presadiť mierové riešenie akýchkoľvek konfliktov vo svete, aby už žiaden národ nestrácal v nezmyselných vojnách  svojich otcov, bratov a synov. Aby netrpeli celé rodiny vrátane žien a detí, aby kvôli vojne nemuseli  opúšťať svoje rodné domovy, odkázaní na solidaritu iných.

Preto spomínajme v Deň víťazstva nad fašizmom na obete najstrašnejšej vojny, uctime si hrdinov a želajme si MIER. To je náš spoločný odkaz týchto dní, kedy si pripomíname koniec druhej svetovej vojny.

V Banskej Bystrici si v stredu 8. mája 2024 pripomíname 79. výročie konca II. svetovej vojny v Európe a Deň víťazstva nad fašizmom v areáli Pamätníka SNP tradičným podujatím pre verejnosť s týmto programom:

11:00 pietny akt kladenia vencov

13:00 sláčikové trio Baran – Krajčovič – Šiška v Záhrade Chavivy Reik

14:00 prezentácia Klubov vojenskej histórie v areáli Pamätníka SNP

15:00 jazda na historických vojenských motorkách

16:00 prezentácia klubov vojenskej histórie v areáli Pamätníka SNP

18:00 koncert zhudobnených povstaleckých básní Martina Haricha v Záhrade Chavivy Reik

Súčasťou popoludňajšieho programu  sú rôzne aktivity:

– bezplatný vstup do Múzea SNP (hlavná expozícia je otvorená od 12:00)

– premietanie dokumentárnych filmov

– tvorivé aktivity pre rodiny s deťmi

– Dukla Banská Bystrica – športové aktivity pre deti

– prezentácia aktivít DRACULA GYM

– čarovná kuchyňa Petra Kulhányho

– kávové špeciality Martina Karabiňoša

– prezentácia Osobností Múzea SNP (Matej Tóth, Elena Kaliská, Peter Kulhány, Anastázia Kuzminová, Martin Karabiňoš, Andrej Baran, Martin Harich)

– ukážky sokoliarov

– prezentácia diaľkovo riadených modelov tankov a vojenských vozidiel