Tento blog Martina Pechovského z Business Inovation Center Banská Bystrica má aj svoj podtitul – Kto bude patriť medzi hráčov v najbližších rokoch.

Korporácie potrebujú startupy

V poslednej dobe sa stretávam s veľmi častým problémom korporácií. Ten problém znie ako cez kopirák:

„Sme veľkí, máme množstvo ľudí, štruktúry, štandardné licencie, cashflow, no bohužiaľ dochádzajú nám nápady a odpovede na tri základné otázky ekonomiky: Čo vyrábať, Ako vyrábať a Pre koho vyrábať, prípadne predávať?” 

Zriaďovať inovatívne oddelenie v korporácii, môže byť riešením, no vo väčšine prípadov je to dlhodobá a veľká investícia a musíme priznať, častokrát do veľkej neznámej. Bez inovácií v dnešnej, veľmi flexibilnej a napredujúcej dobe však korporácie zohrávajú veľmi ťažký súboj. Je to súboj hlavne cenový, tlačí sa na “lowcostové” riešenia a “downgrade” cien, či už vo verejných súťažiach alebo v súkromnom sektore.

Dnešná situácia neregulovaných cien, veľkej miery otvoreného trhu, či neustálej trhovej zmeny a trhového potenciálu vôbec nenahráva štandardným korporáciám vzniknutým po ’89, kedy všetci boli v podnikaní vlastne prví a na tri základné otázky ekonomiky si odpovedali len veľmi jednoducho – kto si čo na trhu rozdelí.

Ten kto sa však ešte nespamätal a nezistil, že musí inovovať a neustále prinášať na trh niečo nové, bude z hry von. Na scénu prichádzajú startupy. A práve tie dokážu korporáciám priniesť požadovanú inováciu takmer ihneď a korporácia si dnes už našťastie a aj vďaka startupovej bubline môže vyberať ako z výkladu. Korporácie musia však lepšie porozumieť tomu ako startupy fungujú a prečo vlastne ľudia na svojom startupe pracujú a aké motivačné mechanizmy  môžu využiť na získanie startupu.

Získať len inováciu, licenciu, či patent? Moja rada znie: „Určite nie!” Startup je v prvom rade o ľuďoch, o ich neskutočnom potenciáli a zapálenosti pre vec. Ľudia, ktorí pracujú na svojom startupe (inovácii) sú zanietení a častokrát to nerobia len pre vidinu zisku, ale musia vidieť na konci zmenený inovovaný proces, zlepšený život ľudí či lepší svet, vlastne sú to predpoklady pre úspešný startup.

Startupy potrebujú

Na scénu prichádzajú startupy. Už len samotný názov “startup” rozdelil, hlavne pre nepochopenie jeho významu, ľudí na dve skupiny. Prvá, ktorá sa ním oháňa všade možne a druhá, ktorá ho nechce ani počuť a hejtuje všetko s ním spojené. Ja osobne si myslím, že keď sa naučíme správne a konštruktívne pozerať na veci, napríklad aj na slovo startup, môže to priniesť ovocie pre obe strany. Ale toto som nechcel rozoberať v tomto článku, je to na celý ďalší článok. Myslenie ľudí je momentálne nastavené tak, že startupy musia chodiť za investormi a korporáciami.

Ja si ale práveže myslím, že startup je to, čo je pre korporáciu zaujímavé a dovolím si tvrdiť, že startupy budú korporáciám zaručovať konkurencieschopnosť v ďalších rokoch. Predstavme si startup ako krásnu slečnu, ktorej musí pán korporácia dvoriť, aby si ju získal. Startup musí byť zase pekná a vyčačkaná slečna, ale zároveň múdra a rozvážna. Korporácia naopak musí byť  pekný “gentleman”.

Takto by to krásne mohlo fungovať, čo poviete? Avšak na Slovensku nastáva jeden problém. Problém hlavne v myslení ľudí. Predstavte si, že tie krásne slečny (startupy) majú predsudky voči gentlemanom. Oprávnene? Oprávnene. Korporácie a ich častokrát netransparentné prostredie vedie k týmto obavám. Boja sa spojiť svoje mená (svadba) s niekým o kom počuli pár zlých vecí.

Ako ale tento vzťah urobiť dobre? Dá sa vôbec (dôverovať) spolupracovať s korporáciami a zostať pri tom morálny? Ja osobne si myslím, že áno. Ba dokonca si myslím, že je to cesta. ako efektívne spolupracovať a nielen zostať morálny, ale meniť samotnú korporáciu z vnútra. Však povedzme si na rovinu, aj ženy v manželstve majú tendenciu meniť svojich mužov a niektoré dokonca vyhľadávajú rebelov, aby si ich skrotili. A prečo vlastne startup (slečna) potrebuje korporáciu (muža)?

Pretože korporácia svojou infraštruktúrou, cashflovom, klientelou, personálom a stabilitou vie dať stratupu (slečne) bezpečie, eliminovať turbulencie, mentoring a mnoho ďalších pozitívnych prvkov. Samozrejme aj pri zamilovaní sa musí existovať rácio, kedy si startup a korporácia musia hneď na začiatku stanoviť podrobné podmienky. Keď tento jav nastane, vzniká ako inak dieťatkoooo!  A teda spinn-off, ktorý sa neskôr stane dospelým človekom (korporáciou).

Začína pomáhať aj štát

Veď si už uvedomil potenciál startupov a uvidel čísla zamestnaných ľudí v startupoch či SPINN – OFFoch vo svete. V 22 spoločnostiach 58 ľudí milujúcich svoju prácu vyrobilo 542.000 eur v našom Business Inovation Center.

Ako toto využiť a je to vôbec dobre nastavené? Mal by vôbec štát zasahovať do startupov a vzťahu investor –  korporácia – startup? Myslím si, že áno. Ale tak ako všade, aj tu platí, že to musia robiť odborníci a veľmi opatrne. Prečo si myslím, že áno?

Pretože štát prispieva aj na dieťa, úver pre mladých, či dochádzanie za zamestnaním. Všetky sociálne dávky sú v podstate nasmerované k človeku za účelom podporiť jeho bytie v tomto systéme a za predpokladu, že tento človek bude predstavovať na trhu pracovný potenciál, ktorý dané prostriedky do štátu vráti. Jasné, poviete si, to je ideálny stav, ale čo tí a tamtí… Táto podpora sa však musí aplikovať plošne, pretože by sme diskriminovali a nikdy nevieme, v ktorom človeku sa čo skrýva a kedy sa to prejaví. Myslím si, že toto môžeme prirovnať aj k situácii startup, investor, korporácia.

Mne osobne sa veľmi páči, že štát pomôže korporácii pri získaní startupu zdvojnásobením sumy, samozrejme toto má svoje pravidlá a opäť tam platí, že je potrebné byť morálny a sledovať udržateľnosť, ale znovu nikdy nevieme spojením čoho a kedy vznikne niečo produktívne, čo bude vracať prostriedky v podobe daní do štátnej kasy a len kvôli tomu sa báť tejto formy nemá význam.

Veľmi zlý a neudržateľný model bol v minulosti pravidelné dotovanie niektorých vecí ako napríklad nájom a pod. na toto si človek veľmi rýchlo zvykne a častokrát s tým ani nekalkuluje a potom boli začínajúci podnikatelia prekvapení, v každom prípade som veľmi rád, že štát má záujem tiež sa z minulosti poučiť a ja osobne sa snažím ten záujem nasmerovať podľa mojich skúseností tak ako to len ide.

Vnímam však na Slovensku veľa ľudí, ktorí to vidia rovnako a mám z toho veľmi dobrý pocit. Koniec koncov tú zamestnanosť, ktorú nám to prináša a verím, že v rokoch 2014 – 2020 sa zniekoľkonásobí, je dosť silný argument, prečo by sa mal aj štát startupom rozvážne venovať.

Ako to robíme v Banskej Bystrici a čo je mojím snom?

U nás v Banskej Bystrici a Business Innovation Centre sa nám podarilo takmer nemožné. Z bodu “nič” z roku 2015 sa posunúť na bod “niečo”. Dokázali sme presvedčiť ľudí, aké úžasné je mať svoj startup, či začínajúce podnikanie v Banskej Bystrici a ako využiť všetky prostriedky na jeho rast. Momentálne sa snažíme spájať tieto startupy s rôznymi príležitosťami, organizujeme podujatia, networkujeme ľudí z korporácií a startupov.

Je úžasný pocit sledovať ako sa to v meste zlepšuje a ako ľudia za nami chodia motivovaní a nakopnutí. Toto si všimli už aj inštitúcie pôsobiace nielen v meste ale v celom kraji. Mesto Banská Bystrica samotné, ÚPSVaR BB, UMB, TUZVO, banky a kopec ďalších. Spoločne vieme vytvoriť prostredie pre všetkých namotivovaných ľudí a dať im možnosti, pretože hlavne tie potrebujú a ja mám z toho vynikajúci pocit. Pozrite si to v číslach:

Mojim veľkým snom a víziou je, aby nielen v Banskej Bystrici, ale tiež v celom kraji spolupracovali korporácie, startupy, univerzity, inštitúcie a spolu vytvárali služby, produkty a hodnoty. Aby sme takýmto konštruktívnym prístupom nielenže nedali priestor netransparentnému prostrediu, ale naučili netransparentné prostredie, že musí inovovať, spájať sa a dávať príležitosti profesionalite a namotivovaným ľuďom. Teší ma, keď vidím každodenný progres a budem sa snažiť udržať tempo.

Kto bude teda patriť medzi hráčov v najbližších rokoch?

Ak ste si od začiatku čítali môj článok, odpoveď vám musí byť viac než jasná. Teším sa na to a budem to s radosťou sledovať a pomáhať nasmerovať myslenie ľudí tak, aby tam ten progres vznikal.