Viete prečo Jozef Murgaš – slovenský svetový vynálezca nezomrel doma na Slovensku v Banskej Bystrici, ale v USA? Odtiaľ je aj unikátna autentická pohľadnica s jeho anténou z roku 1905.

Jozef Murgaš

Narodil sa v obci Jabríková (dnes súčasť obce Tajov). Základnú školu vychodil v Tajove. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici v rokoch 1876 – 1880. V rokoch 1880 – 1882 študoval v bratislavskom katolíckom seminári a neskôr do roku 1884 v ostrihomskom. V roku 1888 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza.

Síce kňaz, ale talentovaný maliar

V rokoch 1889 – 1890 študoval maliarstvo v Budapešti, potom štyri roky na akadémii výtvarného umenia v Mníchove. Vo všetkých kostoloch, v ktorých ako kňaz pôsobil, namaľoval oltárny obraz.

Svetový vynálezca bezdrôtovej telegrafie a rybárskeho navijáku

Už na štúdiách v Ostrihome sa zaujímal o elektrotechniku. V roku 1896 musel odísť ako slovenský národovec z Uhorska do USA do novozaloženej baníckej obce Wilkes Barre, kde žilo 300 slovenských rodín.

Tu sa začal hlbšie zaujímať o elektrotechniku. 2. októbra 1903 podal Jozef Murgaš vo Washingtone svoju prvú prihlášku na uznanie patentu a 10. mája 1904 mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone Murgašovi dva patenty. Prvý známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Mal 12 patentov z rádiotelegrafie, patent na rybársky navijak, bol spoluvynálezcom ďalších dvoch  vynálezov.

Jeho najvýznamnejším objavom ale zostáva dosiahnutie bezdrôtového prenosu hovoreného slova pred svedkami, čím sa zapísal do histórie ako vynálezca rádia. Vôbec prvý raz sa mu to podarilo už 27. apríla 1905.

23. novembra 1905 zorganizoval rádiové spojenie, ktoré sa uskutočnilo medzi obcami Scranton a Wilkes-Barre, vzdialenými od seba 30 km. Murgaš umožnil rozhovor ich starostom, ktorí to písomne potvrdili. Bol známy aj ako zberateľ húb, minerálov a rastlín, mal unikátnu zbierku hmyzu (asi 9.000 exemplárov).

Podieľal sa  na vzniku Československej republiky

Počas prvej svetovej vojny sa angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov v Československej republike. Pomocou svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z 30. mája 1918 v Pittsburghu. Murgaš bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody . Zorganizoval medzi americkými Slovákmi zbierku s výťažkom 1 milión dolárov na základný valutový fond ČSR.

Doma nikto nie je prorokom

Domov na Slovensko sa vrátil tento lokálpatriot a rodoľub v roku 1920. Chcel sa tu usadiť natrvalo a zomrieť v rodnom kraji – chcel vyučovať elektrotechniku na niektorej škole. Bolo preňho veľkým prekvapením, keď Československé úrady sa zachovali presne ako Uhorské  úrady. Jozefovi Murgašovi neumožnili pracovať, lebo na to údajne nemal kvalifikáciu.

Jozef Murgaš sa musel sklamaný vrátiť naspäť do USA, aby sa uživil. Nakoniec zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes Barre v USA. Taká je pravda o tom, ako sme sa postavili k takým osobnostiam my sami.

Tajov na svojho rodáka nezabudol

Tajovčania však na Jozefa Murgaša nezabudli a dostalo sa mu zadosťučinenia, síce až po smrti, ale predsa. V Tajove je pamätná izba tejto osobnosti a na miestnom cintoríne je symbolický hrob s pohrebným monumentom Murgaša.

Tajovčan Jozef Šebo, zakladateľ pamätnej izby v roku 1957 a pamätníka, sa o ne staral veľmi dôkladne. Pamätná izba obsahuje originály fotiek a obrázkov, niektoré jeho maľby, taktiež unikátne kúsky z jeho zbierky motýľov, modely jeho patentov bezdrôtovej telegrafie a taktiež rôzne dokumenty.

Rovnako tam možno vidieť minimodel Murgašovej originálnej antény postavenej spoločnosťou Universal Aether Telegraph Co. vo Wilkes-Barre v roku 1905.