Svetlo z reflektorov a bateriek v piatok 15. marca 2024 už štvrtýkrát vizuálne prepojí hrady Bzovík, Revište, Šášov, Pustý hrad, Teplica a Zvolenský zámok. Pridajú sa aj zaniknuté hrady Peťuša a Žakýl, ako i krupinská Vartovka a vrch Sitno. Novinkou tohtoročného podujatia Svetelný signál, je tiež zapojenie Vartovky na Urpíne.

Pohronská hradná cesta a svetelný signál z Vartovky

Stredoveká Pohronská cesta sa vinula od Vyšehradu až po komitátny hrad Zvolen. Cesta bola využívaná ako spojnica k banským mestám so značným rudným bohatstvom. Rovnako tak ju využívali všetci obchodní cestujúci a remeselníci prevážajúci tovar, bežní pocestní, či dokonca uhorskí králi pri putovaní za vyhlásenými poľovačkami v priľahlých hustých lesoch okolia Zvolena.

Na svojej trase, najmä na severnej časti, prechádzajúcou údoliami, obklopenej horskými pásmami, bola kontrolovaná viacerými hradmi, opevnenými kaštieľmi a strážnymi vežami.

Dominanty Pohronskej hradnej cesty boli v minulosti vo vizuálnom spojení. Tvorili strážnu a signalizačnú sústavu, ktorá mala ochraňovať stredoslovenské banské mestá pred tureckým nebezpečenstvom. Ohňovými signálmi sa informovali o blížiacom sa nepriateľovi.

Dávnu minulosť pripomenie v piatok 15. marca 2024 podujatie Svetelný signál. Tento rok je rozšírené, okrem iných miest, aj o banskobystrickú Vartovku.

Spoločne so sprievodkyňou sa môžu obyvatelia i návštevníci Banskej Bystrice stretnúť pred budovou historickej Radnice na Námestí SNP o 16:00 hod. V rámci marcových Potuliek mestom spoločne absolvujú výstup k hvezdárni na Vartovke. Následne sa dozvedia, prečo a ako sa mestá v okolí varovali pred nebezpečenstvom pomocou svetelných signálov zo strážnych veží a hradov Pohronskej hradnej cesty.

Svetelný signál bude vyslaný z každého stanoviska o 18:00 hod. Nebudú sa však zakladať ohne. Pomocou reflektorov, silných bateriek či čeloviek účastníci podujatia overia, či je Vartovka vo vizuálnom spojení so zvolenským Pustým hradom. Vstup na podujatie je bezplatný.

Hvezdáreň na Vartovke

Podľa historických prameňov bola v roku 1584 vybudovaná na neďalekom kopci juhovýchodne od Banskej Bystrice strážna veža. Postavil ju taliansky staviteľ G. Ferrari, architekt časti mestského opevnenia. Slúžila ako pozorovateľňa resp. výstražný systém pri okupácii územia Osmanmi.

Ako konkrétne strážnu službu spĺňala, sa nevie. Zostala však na kopci, ktorému dala svoje meno a naďalej slúžila Bystričanom ako výletné miesto. Počas druhej svetovej vojny bola veľmi poškodená a pred zničením ju zachránila prestavba na ľudovú hvezdáreň.

Dňa 1. januára 1961 sa v Banskej Bystrici  ustanovila Ľudová hvezdáreň a jej  slávnostné otvorenie na Vartovke sa uskutočnilo 2. mája toho roku, pričom  25. mája KNV – odbor školstva a kultúry pridelil hvezdárni celokrajskú odborne – metodickú pôsobnosť.

Činnosť hvezdárne sa začala postupne rozvíjať v podstate až od septembra, kedy mala už dve pracovné sily – prom. fyz. Oľgu Zibrínovú a Zdenu Finkovú, ktoré postupne od roku 1963 mali na starosti základnú výstavbu hvezdárne.

Hvezdáreň v Banskej Bystrici je v súčasnosti organizačnou súčasťou Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, spadá pod Banskobystrický samosprávny kraj.

Svojim návštevníkom ponúka širokú paletu programov, predovšetkým denné a nočné pozorovania oblohy – Slnka, meteorov, medziplanetárnej hmoty či nevšedných astronomických a meteorologických úkazov.

Organizuje tiež rôzne prednášky, besedy, semináre, premietania filmov a podobne V areáli hvezdárne sa nachádza verejnosti voľne prístupné ohnisko a oddychová terasa.