Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja vo štvrtok prijalo zásadné uznesenie, ktorým reaguje na vládny návrh zákona novej kategorizácie nemocníc. Podľa poslancov je takto postavený návrh nedostatočný, pretože nerieši príčiny, ale len symptómy skutočného problému.

Podľa predstaviteľov kraja treba začať zmenami v ambulantnom sektore, posilniť lekárov prvého kontaktu i špecialistov, a tak predchádzať zbytočným hospitalizáciám.

Poslanci Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) na svojom štvrtkovom rokovaní prijali uznesenie, ktorým poverili vedenie Úradu BBSK diskutovať s ministerstvom zdravotníctva o potrebe komplexnej reformy zdravotnej starostlivosti, vrátane všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Zastupiteľstvo tak zareagovalo na vládny návrh zákona, ktorý rieši kategorizáciu nemocníc, bez predošlej komplexnej reformy v ambulantnom sektore. Takto postavený návrh podľa uznesenia, ktoré prijali, nesie so sebou „veľké riziko, že dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti výrazne klesne, z dôvodu nedostatku lôžok.“

Potrebná je komplexná reforma

Krajskí poslanci sa uzniesli, že Banskobystrický samosprávny kraj môže podporovať len takú kategorizáciu nemocníc, ktorá bude súčasťou komplexnej reformy zdravotníctva a zabezpečí výrazne lepšie fungovanie všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Samotné prekategorizovanie okresných nemocníc v kraji na komunitné nemocnice, ako ich definuje návrh, a to bez predchádzajúcich reforiem ambulantnej starostlivosti, bude znamenať ohrozenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

„Sme presvedčení, že to môže spôsobiť celkovo menšiu schopnosť nášho zdravotníctva liečiť, ako aj predchádzať vážnym priebehom ochorení. Túto tému sme otvorili preto, že sa nám zdá, že debata sa začala z pohľadu záujmov pacienta a jeho zdravia zle a v nesprávnom poradí. Jednoducho povedané – na nemocnice sa nemôžeme pozerať izolovane a nemôžeme začínať s reformovaním od nich. Najprv treba vyriešiť dostupnú zdravotnú starostlivosť v ambulantnom sektore, ktorá má priamy vplyv na počty pacientov v nemocniciach,“

povedal predseda BBSK Ján Lunter.

Ján Lunter

Prvý krok: Stop zbytočným hospitalizáciám

Prestavbe lôžok v nemocniciach a celkovo inej štruktúre ústavných zdravotníckych zariadení jednoznačne musí predchádzať sfunkčnenie všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

„Náš problém nie je len v tom, kde a za akých okolností liečime ľudí v nemocniciach alebo kde a aké máme lôžka. To je už len symptóm problému. Náš problém je v tom, že na tých lôžkach končia aj pacienti, ktorí by sa na ne vôbec nemali a nemuseli dostať, keby dostali včasnú diagnostiku a včasnú liečbu ešte pred nemocnicou. Lenže v nemocniciach končia preto, lebo ich ambulantná sieť nezachytí včas alebo ich nezachytí vôbec,“

hovorí podpredseda BBSK Ondrej Lunter.

Ondrej Lunter

Podľa dostupných dát OECD má Slovensko len v porovnaní s priemerom ostatných krajín V4 o 7 percent vyšší počet hospitalizácií pacientov s vybranými diagnózami, tiež vyšší počet hospitalizácií s niektorými diagnózami než väčšina krajín EÚ.

Prvým cieľom reformy zdravotníctva nie je presúvať pacientov v nemocniciach, ale znížiť ich počet. Predchádzať prestavbe lôžok by mala prestavba systému ambulancií.

Predsedníčka poslaneckého klubu HLAS-SD Božena Kováčová, ktorá je aj starostkou obce  Janova Lehota, potvrdila odmietavý postoj samospráv miest a obcí:

„Tak ako starostovia a primátori sú členmi Zastupiteľstva BBSK, tak aj na sneme ZMOSu predstavitelia samospráv jednoznačne odmietli zdravotnícku reformu tak, ako je prezentovaná ministerstvom zdravotníctva. Žiadame dôkladnú analýzu dopadov navrhovanej reformy na obyvateľov nášho regiónu.“

V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší starostovia či lekári v krajskom zastupiteľstve.

Božena Kováčová

Podpora lekárov prvého kontaktu

V dôchodkovom veku, teda vo veku 65 a viac rokov, je dnes už takmer tretina všeobecných lekárov na Slovensku. Odchod do dôchodku väčšinou znamená zánik ambulancie a stále redšiu sieť všeobecných lekárov i zubárov.

„U nás v kraji je priemerný vek všetkých všeobecných lekárov pre dospelých 57 a pre deti a dorast 59 rokov. To znamená, že potrebujeme extrémne zvýhodniť regióny, kde chýbajú alebo budú čoskoro chýbať – a musíme vidieť, či taká podpora aj funguje. Tiež je nevyhnutné posilniť právomoci a vybavenie všeobecných lekárov, aby mohli viac a lepšie diagnostikovať a liečiť pacientov a nie ich len distribuovať k nedostatkovým špecialistom. Až potom budeme vedieť, kde a ako potrebujeme riešiť nemocnice,“

dodal vicežupan Lunter.

Čakacie doby u niektorých špecialistov sú aj viac ako dva mesiace a mnohí pacienti sa dostávajú do nemocníc aj preto, že im zdravotnú starostlivosť nedokázala včas poskytnúť sieť špecializovaných ambulancií.

Reforma áno, ale v správnom poradí

Prestavbe nemocníc musí predchádzať prestavba systému lekárov prvého kontaktu a celej ambulantnej starostlivosti. S týmto chce BBSK viesť diskusiu aj s partnermi na SK8, s ministerstvom zdravotníctva a aj s verejnosťou prostredníctvom médií.

BBSK už na najbližšom rokovaní SK8 túto svoju pozíciu predloží partnerom zo samosprávnych krajov, ktorých bude žiadať o podporu a spoločné stanovisko smerom k ministerstvu zdravotníctva.