V Centre slovanských štúdií Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci a Metodickým centrom pre Slovákov žijúcich v zahraničí UMB sa v utorok popoludní uskutočnila prezentácia zaujímavej publikácie Kataríny Mosnákovej – Bagľašovej, nazvanej „Detstvo našich predkov“.

Detstvo našich predkov z Vojvodiny

Autorka, ktorá je úradujúcou riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade v Srbsku sa venuje najmä téme kultúrnej histórie a slovenského folklóru, ktorú spracúva v náučno- literárnej i vedeckej forme.

Je interpretkou ľudových piesní a tancov, choreografkou, režisérkou i zberateľkou a umeleckou vedúcou speváckych skupín. Za svoju činnosť získala početné ocenenia na mnohých zahraničných i domácich festivaloch a prehliadkach.

Publikácia „Detstvo našich predkov“ je výsledkom práce Kataríny Mosnákovej – Bagľašovej priamo v teréne. Nájdete v nej nielen charakteristiky detských ľudových hier, ale aj rečňovanky, hádanky, jazykolamy, povery,  vzory detského ľudového odevu a kalendárny obradový folklór potomkov vojvodinských Slovákov.

PhDr. Zuzana Drugová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v recenzii okrem iného uvádza:

„Kniha sumarizuje detský folklór v Jánošíku na základe spracovania výsledkov vlastných výskumov autorky v Jánošíku, aj na základe ich porovnania s vybranou odbornou literatúrou v danej téme na Slovensku aj v prostredí dolnozemských Slovákov. Výsledkom sú doposiaľ známe prvky detského folklóru v Jánošíku.“

Krst knihy v Jánošíku

V novembri 2016 knihu „Detstvo našich predkov“ uvádzali do života symbolicky v srbskej osade Jánošík, ktorá je súčasťou obce Alibunar, Táto malá obec si roky dokáže zachovávať svoj slovenský pôvod, piesne, zvyky a obyčaje aj napriek tomu, že susediace dediny sú rumunská a maďarská.

Veľkú úlohu v zachovávaní ľudovej tradície zohráva Kultúrno – umelecký spolok Jánošík, na ktorý sa viaže kultúrny život Jánošíčanov. Katarína Mosnáková – Bagľašová pri krste svojej knihy povedala:

„Som povďačná týmto ľuďom a vážim si všetok ich čas, ktorý mi venovali. Vďaka nim môžeme mať takéto knihy a naša ľudová kultúra je obohatená. Aj ja som obohatená. Ďalším momentom sú deti, s ktorými sme tie hry nacvičovali a potom sa dostali na festivaly, získavali odmeny, odchádzali na Slovensko. Na tú radosť a povďačnosť v ich očiach nikdy nezabudnem.“

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Tvoria absolútnu väčšinu v obci Petrovec (66,42 %) a sú najvýznamnejšou národnosťou v obci Kovačica (41,07 %). Najviac Slovákov žije Kovačici (5.697) a potom v Báčskom Petrovci (5.549). Celkovo žije vo Vojvodine 56.637 Slovákov. Sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území Vojvodiny v Srbsku, riedko obývanom po spustošení Turkami. Zachovávajú si jazyk i folklórne zvyky svojich predkov.