Vo štvrtok 30. marca 2017 o 10:00 hod. sa v priestoroch banskobystrického Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského uskutoční premiérové slávnostné otvorenie putovnej výstavy „Obraz nepriateľa v propagande počas 2. svetovej vojny“.
Výstava
Vznikla s finančnou podporou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Autormi scenára sú Mgr. Michala Lônčíková, prof. PhDr. Eduard Nižňanský, CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a PhDr. Stanislav Mičev, PhD., riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania.
Propaganda (z lat. propagare – rozširovať) je rozširovanie názorov a informácií s cieľom zmeny názorov, ovplyvnenia, vyvolania alebo zosilnenia určitých postojov alebo konaní. Sprievodným javom propagandy je často skresľovanie faktov. Propaganda zvykne vytvárať zdanie vyššieho cieľa, využíva ľudské vášne, strach a nenávisť.
Propaganda Tretej ríše
V modernom poňatí sa propaganda uplatnila prvý raz v 30. rokoch dvadsiateho storočia a jej tvorcom bol Joseph Goebbels. Jeho cieľom bolo vytvoriť tak veľké nepriateľstvo voči Židom, aby boli obyvateľstvom ponímaní ako nepriateľská skupina; chcel sfanatizovať obyvateľstvo. V rámci Tretej ríše bolo vytvorené dokonca Ministerstvo propagandy, ktoré zaznamenalo obrovské úspechy. Na pôde tohto ministerstva boli vypracované rôzne vedecké metódy, ktoré sa vo všetkých režimoch a krajinách využívajú – možno v miernejších formách – dodnes.
Význam propagandy v predvojnovom Nemecku vystihuje úryvok z prejavu Josepha Goebbelsa, popredného nemeckého nacistického predstaviteľa a neskoršieho ministra propagandy z 9. januára 1928:
„Nezáleží na tom, aby propaganda mala úroveň, ale na tom, aby viedla k cieľu. Keď sme začínali tu v Berlíne, stanovil som vám ako náš prvý cieľ, aby ste toto mesto, ktoré nás dosiaľ nepoznalo, zoznámili s naším hnutím, aby nás buď nenávidelo, alebo milovalo, ale v každom prípade, aby o nás vedelo. A tento prvý cieľ sme dosiahli. Nenávidia nás i milujú. A keď počujú pojem nacionálny socializmus, nepýtajú sa: Čo je to zač?.
Ďalej Goebbels pokračoval:
„Teraz, keď sme dosiahli tento prvý cieľ, môže sa nenávisť premeniť na lásku a láska na nenávisť, ale nikdy nie na ľahostajnosť. Boj s ľahostajnosťou je najťažší. Ak sú dnes v tomto meste dva milióny ľudí, ktorí ma na smrť nenávidia, ktorí ma prenasledujú a ohovárajú, potom viem, že niektorých z nich môžem získať. Už sme zažili, že tí, ktorí nás najkrvavejšie prenasledovali, dnes najodhodlanejšie bojujú za našu ideu. Ako vidíte, záleží na tom, aby propaganda dosiahla cieľ a je nesprávne posudzovať propagandu podľa kritických meradiel, ktoré sa na ňu nehodia.“
Cieľom oslavnej propagandy je vytvoriť priaznivý dojem na nejakú organizáciu alebo vládu. Príkladom je propaganda nacistického Nemecka v 30. rokoch 20. storočia alebo propaganda oslavujúca úspechy socializmu a KSČ v ČSSR.
Zdroj: Múzeum SNP a wikipedia, Foto: archív