V súčasnosti azda každé mesto na Slovensku rieši rastúci počet automobilov, a tým aj zvyšovanie nárokov na parkovacie plochy. Parkovanie na sídliskách už dávno nezodpovedá potrebám doby, a autá mnohokrát zaberajú verejné priestranstvá, ktoré by mohli slúžiť na iné aktivity.

Prvé zelené parkovisko v Banskej Bystrici

Mesto Banská Bystrica v rámci projektu Zelené sídliská rieši v siedmich lokalitách aj statickú dopravu  so zeleným parkovaním.  Práve zelená farba vyvoláva pocit pokoja a sviežosti, dojem istoty, stability, rovnováhy a harmónie. Považuje sa za farbu vyrovnanosti. Spája sa s predstavou prírody, jej statikou, nemennými cyklami, ale aj jej sviežosťou, dynamikou a živosťou.

„Je farbou, ktorá bude dotvárať parkovacie miesta v našom meste. Prvá lastovička je už viditeľná na Severnej ulici, kde zelená skrášľovala tamojšie okolie aj počas Veľkej noci. Postupne by mali pribúdať v meste ďalšie zelené parkoviská,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Odborné útvary mesta ako príklady uvádzajú vytváranie vodopriepustných parkovacích plôch s použitím zatrávňovacej dlažby, zelené parkovanie s dažďovými prielohmi a vzrastlou vegetáciou.

Budovanie zelených parkovísk

Myšlienka zeleného parkoviska nie je nová.  Problém je v tom, že jej realizácia nikdy nie je jednoduchá. Pokiaľ chce niekto vybudovať zelené parkovisko, tak najjednoduchším riešením jekúpa zelenej zámkovej dlažby. Zelené parkovisko sa však nerovná parkovaniu na tráve.

Za určitých okolností sa dá parkovať aj na neupravenej tráve. Takéto parkovisko by však dlho nevydržalo. Tráva by sa aj pri trochu intenzívnejšom pohybe zničila a podložie by sa pri zrážkach zmenilo na jedno veľké bahno. Takto možno parkovanie riešiť iba v prípade veľmi príležitostného parkovania.

V každom prípade treba rátať s tým, že údržba zeleného parkoviska je omnoho náročnejšia ako u asfaltových či betónových povrchoch.

Betónové zatrávňovače

Ak ide o stálosť a pevnosť, potom najlepším riešením sú betónové zatrávňovače. Sú  dostupné a predávajú sa v rôznych variantoch. Vybrať si môžete aj z viacerých farebných možností.

Betónové zatrávňovače sa zvyknú ukladať podobne ako zámková dlažba. Na rozdiel od nej sú však jednotlivé dielce oveľa väčšie a tým aj ťažšie. Takisto sa však ukladajú na štrkové lôžko, ktorého úlohou je rýchlo odviezť prebytočnú vlahu.

Najväčšou výhodou betónových zatrávňovačov je už spomínaná pevnosť. Na takomto parkovisku intenzita pohybu nehrá žiadnu úlohu. Pokojne tam môžu parkovať aj nákladné autá.

Problémom však môže byť tráva, ktorej sa v betónových zatrávňovačoch veľmi nedarí najmä vtedy, ak sa o ňu veľmi nestaráte. Betón totiž kumuluje teplo a počas horúcich dní dosiahnu betónové zatrávňovače vysoké teploty, v dôsledku čoho sa zvýši aj teplota hliny v nich.  V konečnom dôsledku tak dôjde k uschýnaniu  koreňového systému trávy a napokon aj trávy samotnej, ktorá sa už nezvykne spamätať bez výraznej ľudskej pomoci.

Dôležitým vizuálnym problémom parkovacej plochy z betónových zatrávňovačov je pomer plochy betónu a trávy, kde tráva je v menšine. Môže sa tak stať, že namiesto trávového parkovania dosiahneme betónové parkovanie s malými ostrovčekmi trávy. Tráve neprospieva ani štrkové podložie kvôli rýchlemu odvodneniu, pričom tráva potrebuje určitú vlhkosť. Ak je táto príliš nízka, tráva tým trpí.

Betónové zatrávňovače sa za určitých okolností môžu klásť priamo na pôdu, čo pomôže riešiť problém akumulácie tepla aj s vlhkosťou koreňového systému. Takéto riešenie má však nižšiu odolnosť ako klasické. Pri rodinných domov to však nespôsobuje takmer žiadne problémy.

Plastové zatrávňovače

Plasty efektívne riešia problému pomeru plochy konštrukcie a trávy. Plastové formy možno vyrobiť v minimálnych rozmeroch a v konečnom dôsledku získame na parkovisku viac ako 95 percent trávy. Ak sa to urobí kvalitne, tak zelené parkovisko takmer nerozoznáte od klasického trávnika.

S plastovými zatrávňovačmi je však spojené niekoľko problémov. V prvom rade nemajú takú pevnosť ako betónové zatrávňovače a častým namáhaním menia tvar povrchu. Čím je parkovanie na nich intenzívnejšie aj s ťažšími vozidlami, tým je problém vypuklejší.

Plastové zatrávňovače sa podobne ako betónové ukladajú na štrkové podložie, čo im dodáva potrebnú pevnosť. Problematické je však opäť odvodňovanie koreňového systému trávy. Na rozdiel od betónových plastové netrpia problémom prehrievania ani počas najteplejších letných dní, pretože  plast totiž neakumuluje takmer žiadne teplo. Ich veľkou výhodou je nízka hmotnosť.

Kým na manipuláciu s betónovými tvárnicami potrebujete množstvo sily,  zdvihnúť plastový zatrávňovač zvládnete omnoho lepšie.

Aj rezanie plastových zatrávňovačov je výrazne jednoduchšie ako u betónových, stačia pevnejšie nožnice. Nie sú potrebné žiadne špecializované nástroje či veľká sila. Plastové zatrávňovače sa predávajú v rôznych formách – od menších dielcov až po kusy dlhé viac ako  meter.

Ani pri plastových zatrávňovačoch nemôžete očakávať, že tráva prežije všetko. Pri častom používaní určitých miest v nich  tráva jednoducho odumrie. Preto sa odporúča kombinácia pevného podkladu s trávovým. Plochu, ktorú využívame najintenzívnejšie, je vhodné radšej vydláždiť zámkovou dlažbou, čím si ušetríme množstvo problémov.