Do jednokolovej voľby bystrického župana zostáva osem mesiacov a situácia medzi vyzývateľmi Mariana Kotlebu vôbec nekorešponduje s čoraz  jasnejším jarným slnkom. Naopak, nad bystrickým kolbišťom viacerých súperov sa čoraz viac zaťahuje politická obloha.

Medzi opozičnými politickými stranami sa neujala rozumná myšlienka Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Bélu Bugára, ktorých podporil aj koaličný partner SNS, aby vzhľadom na špecifickú situáciu v našom kraji sa všetky politické strany dohodli a podporili jedného najsilnejšieho nezávislého kandidáta v súboji s Kotlebom. Parlamentná opozícia to neprijala a každý si tak ide svojou cestou.

Prekvapujúci víťaz minulých volieb bystrického župana, ktorému sa počas pár rokov jeho panovania podarilo odizolovať náš kraj od normálneho sveta a napriek tomu sa dostal do národného parlamentu, sa môže iba uškŕňať. Pokojne si ďalej robí svoju vlastnú extrémistickú politiku, baliac ju do rôznych falošných obalov. V tejto chvíli mu totiž reálne nehrozí žiadna prípadná zmena na županskom stolci.

Nie nadarmo sa vraví, že kto sa nepoučil z vlastnej histórie, musí si ju prežiť ešte raz. Žiaľ vyzerá to tak, že v Banskobystrickom samosprávnom kraji to asi bude platiť doslova. Miesto toho, aby sa medzi politickými stranami a občianskymi aktivistami v našom regióne viedla verejná diskusia o tom, ako poraziť Kotlebu, niektorí kandidáti si vedú vlastné žabomyšie vojny.

Kým jeden sa zatiaľ iba pripravuje (Ján Lunter) alebo bojuje s extrémizmom (Stanislav Mičev), ďalší sa pustili do Smeru (Martin Klus a Igor Kašper). Osobitnú pozornosť si zaslúži mestský poslanec Kašper.

Pokiaľ sa nerozhodol kandidovať na župana, ľudia ho poznali ako rozumného ekonóma, ktorý fungoval v najsilnejšom poslaneckom klube a podporoval rozvojový program primátora Jána Noska. Ako najmenej verejne známy kandidát v kraji začal svoju kampaň celkom dobre, keď aktívne obchádzal starostov a primátorov v okresoch a svoje zámery prezentoval ako prvý aj  mediálne.

Vo februári sa však čosi zmenilo. Najskôr ostentatívne vystúpil z poslaneckého klubu SMER – SD, SNS a SDKÚ – DS, silno zabuchnúc za sebou dvere, len aby sa deklaroval ako nezávislý. Aby toho nebolo málo, v marci ako člen dozornej rady mestskej spoločnosti MBB a.s. počas zastupiteľstva zaútočil na jej vedenie.

Svojich kolegov bez overenia faktov obvinil z netransparentnosti a poškodzovania mesta pri predaji jednej nehnuteľnosti, hoci podľa následne predložených materiálov to tak nebolo. Keby sa bol viac venoval práci v orgánoch mestskej spoločnosti, zistil by, že nové vedenie MBB a.s. sa muselo v krátkom čase vysporiadať s minulými dlhmi, ktoré spôsobili iní a po zlúčení s BPM robiť všetko preto, aby dostali firmu do vyrovnaného hospodárenia.

Keďže Igor Kašper sa teraz venuje hlavne svojej predvolebnej kampani na bystrického župana a tomu podriadil všetko, unikajú mu podstatné veci v krajskom meste. Vyzerá to tak, akoby strácal hlavu a zdravý sedliacky rozum. Možno to súvisí so záujmami  ľudí, ktorí ho podporujú a robia mu kampaň.

Nevedno, kto mu načrtol nesprávny cieľ jeho útokov na kolegov poslancov či vedenie spoločnosti MBB, pričom sa takto miesto Kotlebu vymedzuje voči vládnej strane. Vyzerá to skôr ako politická pomsta mestu niekoho za niečo, čo sa ukáže asi až po voľbách…

Dokáže si poslanec Kašper predstaviť, ako po novembrových voľbách bystrického župana opäť zasadne do poslaneckej lavice medzi svojich kolegov, ktorých predtým nepochopiteľne vystavil do ofsajdu v mene akéhosi pochybného cieľa? Na túto otázku si musí odpovedať sám.

Zatiaľ čo si Marian Kotleba so svojimi straníkmi bez akýchkoľvek zábran pripomína Tisov Slovenský štát ako div nie raj na zemi počas vojny, rozdávajúc mnohodetným rodinám šeky so sumami pripomínajúcimi rasistické a nacistické symboly, na druhej strane iní verejní činitelia vzdávajú hold osloboditeľom a úctu obetiam holokaustu.

Asi nie je náhoda, že pietnej spomienky na oslobodenie Banskej Bystrice spred 72 rokov sa okrem predsedu BBSK Mariana Kotlebu nezúčastnili ani predstavitelia opozičných parlamentných strán, ktorých politický vplyv v našom meste a regióne je minimálny. Okrem tradičného účastníka Stanislava Mičeva a ďalších koaličných poslancov mestského zastupiteľstva spolu s primátom mesta,  nebolo vidieť  ani žiadneho z ostatných kandidátov na župana. Je to symbolické, ale zároveň aj veľavravné…

Vrátiac sa na začiatok tejto politickej úvahy mi nedá vysloviť sklamanie nad vývojom situácie v našom kraji, čo sa týka nezodpovednosti viacerých politikov mimo vládnej koalície a pasivity občianskych aktivistov pri presadzovaní účinnej stratégie do novembrových volieb bystrického župana. Hovorím to opakovane a otvorene, hoci ako sa zdá, zatiaľ to v Banskej Bystrici (až na pár výnimiek) znie iba ako hlas volajúceho na púšti.

Každému normálnemu človeku musí byť jasné, že oči Slovenska i demokratického sveta sa v novembri 2017 budú pozerať hlavne na to, ako dopadnú voľby predsedu BBSK a či sa obyvatelia kraja po štyroch rokoch poučili. Nuž zatiaľ to tak nevyzerá. Ako v histórii sa hodnotia len skutky, ktoré sa stali, ani v politike nerozhodujú slová, ale praktické kroky politikov a výsledky volieb.

Súdiac podľa pokračujúcich politických hrátok na vlastnom piesočku sa natíska otázka,  komu dnes skutočne záleží na porážke Mariana Kotlebu a jeho extrémistickej politiky v novembrových regionálnych voľbách? Začínam pochybovať, že v dohľadnom čase sa dočkám jasnej odpovede…