Tak sa nám predseda BBSK a ĽSNS v jednej osobe opäť vyfarbil „do biela“. Po tanečnom divadle nepodpísal prijatie kultúrneho grantu z ministerstva ani bábkovému divadlu.

Slobodná a nezávislá kultúra je nepriateľom ideológie

Normálni ľudia sa pýtajú prečo, keď sú to peniaze zo štátneho fondu pre umenie a z krajského rozpočtu nejde na túto kultúru ani cent? Odpoveď je brutálne jednoduchá: „Lebo projekty Divadla Štúdio tanca a Bábkového divadla na Rázcestí sa nezhodujú s ideológiou predsedu v župane.“

A čo má hľadať ideológia pri výkone funkcie verejného činiteľa – štatutára Banskobystrického kraja? Dobrá otázka, ale odpoveď je opäť jednoduchá: „Lebo verejnému činiteľovi na Slovensku to žiadny zákon priamo nezakazuje. Iba ak by tá ideológia bola extrémistická a porušovala základné práva iných…“

Pravdou je, že podobné správanie k slobodnej kultúre, aké má dnes predseda v župane, mali pred rokom 1989 komunistickí pohlavári a pred rokom 1945 zasa nemeckí fašisti so slovenskými gardistami. Komunistov ani fašistov on síce nemusí, ale k slovenským gardám a prezidentovi vojnového Slovenského štátu má ako „správny slovenský kresťan – katolík“ vrúcny vzťah.

Multikulturalizmus, inakosť, slobodné myslenie bez ideologických, náboženských či nacionalistických predsudkov, ktoré sú vlastné demokratickej Európe, si vo svojej hlave spája predseda v župane s nepriateľmi svojho uzavretého sveta, v ktorom žil a žije bez ohľadu na to, že sa stal verejným činiteľom. To sa týka aj slobodnej a nezávislej kultúry v našom kraji, ktorej podporu hoc aj mimo rozpočtu kraja si ani len vo sne nevie predstaviť. Zato „biela“ kultúra má u neho zelenú.

„Biela“ kultúra

Najlepšie to vystihuje aktuálny facebookový článok Rodobrany pod názvom „Marian Kotleba na koncerte Ondreja Ďuricu“. Oddá sa ho citovať doslovne: „Včera (26.9.2015) sa v Bratislave konal koncert národného speváka Ondreja Ďuricu. Na svoje vystúpenie pozval aj predsedu BBSK a Ľudovej strany Naše Slovensko Mariana Kotlebu. Najväčším prekvapením bolo, keď Ondrej uprostred koncertu predstavil prítomného Mariana Kotlebu a vyjadril mu podporu v jeho boji za Slovensko. Krátko na to zaznela aj pieseň Jeden národ – jeden hlas, ktorá, ako dúfame, sa stane hymnou v nastávajúcom predvolebnom boji v parlamentných voľbách.

Marian Kotleba sa pred koncom koncertu prišiel osobne poďakovať Ondrejovi za pozvanie, podporu a skvelý umelecký zážitok. Ako povedal Marian, práve takíto ľudia, ako je Ondrej Ďurica, ktorý už roky vo svojich piesňach hovorí ľuďom pravdu, by mali sedieť v parlamente a nie tí klamári, čo sú tam teraz. Bolo úžasné vidieť politika a umelca stáť na jednom pódiu spolu za spoločnú vec, za lepšie a krajšie Naše Slovensko.“

Pre informáciu portál Rodobrana.org vznikol podľa jeho zakladateľov takto:  „V septembri roku Pána 2012, sme sa rozhodli vyplniť nedostatok slovenského nacionalistického spravodajstva na internete. Ako názov sme si zvolili meno ľudáckeho radikálneho časopisu Rodobrana.“ 

Rodobrana bola slovenská polovojenská organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Organizácia existovala v rokoch 1923-27 v Československu, kým úrady nenariadili jej rozpustenie, ale mnoho jej členov naďalej fungovalo v iných organizáciách strany. Bola to predchodkyňa Hlinkovej gardy, ktorej členovia sa počas vojny a najmä po potlačení SNP spolu s nemeckými fašistami podieľali na vyvražďovaní vlastných občanov, predovšetkým Židov.

Spevák Ondrej Ďurica bol od roku 1993 členom hudobnej white power skupiny Biely odpor. Po jej rozpade v roku 2011 vydal vlastný album Zdvihnutý prst. Jeho priaznivci pochádzajú hlavne z radov extrémistických  hnutí.

Slovenskí extrémisti

Jeden bezpečnostný analytik po útoku extrémistov na študentský bar v Nitre pred dvomi rokmi napísal:  „Krátko po páde komunizmu zažila Nitra, podobne ako ďalšie slovenské mestá, nástup skinheadského násilia. Formovali sa neonacistické organizácie podľa vzoru kolegov zo Západu. Tak vznikol aj Národný odpor zastrešujúci miestnych fanúšikov Adolfa Hitlera a typických rasistických bitkárov, ktorí neraz pochodovali mestom.

Neonacistom v Nitre vyhrávala kapela Biely odpor, ktorej spevák Ondrej Ďurica sa dnes pokúša preraziť ako slovenský Daniel Landa. Okrem holohlavých mladíkov v bomberách fungujú medzi neonacistami aj „soliďáci“ v oblekoch. Napríklad združenie Slovenské hnutie obrody rozdáva „bielym deťom“ okrem lásky k Jozefovi Tisovi cukríky.“

Verejný činiteľ

Môžeme sa domnievať, že keby mal predseda v župane podpísať grant trebárs na podporu koncertu Ondreja Ďuricu v Banskej Bystrici, asi by nezaváhal ani sekundu. Tak, ako v opačnom garde neváhal nepodpísať štátne granty v celkovej hodnote niekoľko desaťtisíc eur pre Divadlo Štúdio tanca a Bábkové divadlo na Rázcestí.

Až nápadne sa toto bezprecedentné konanie začína podobať na § 326 Trestného zákona o zneužívaní právomoci verejného činiteľa, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech  a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, b) prekročí svoju právomoc, c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu, za čo sa môže potrestať odňatím slobody na dva až päť rokov.

Iste, v takýchto rozhoduje zlý úmysel verejného činiteľa, ktorý sa dokazuje najťažšie. Ale ruku na srdce – vidíte v konaní predsedu BBSK voči divadlám, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja, nejaký dobrý verejnoprospešný úmysel?