Miro Toman: Nikdy nezabúdajme na bystrickú Veľkú noc 1945  

Blog
1 /

Kvetná nedeľa sa pred 71 rokmi slávila 25. marca. Jarné ráno v roku 1945 začali v meste pod Urpínom pouličné boje sovietskych a rumunských vojakov s fašistami, ktoré trvali do druhej popoludní a vyžiadali si životy 12 osloboditeľov. Povstalecké mesto sa nasledujúci deň stalo opäť slobodným a taká bola potom aj bystrická Veľká noc.

V ten istý deň priniesli noviny Gardista obsiahly referát o sobotňajšej manifestácii v Trnave, na ktorej rečnil vtedajší Tisov minister vnútra Alexander Mach. Vyzdvihol spojenectvo s Hitlerovým Nemeckom a odsúdil všetkých, čo podporujú ruský boľševizmus či londýnsky gangsterizmus: „V týchto časoch je rozhodujúce, aby slovenský národ prejavil vôľu so zbraňou v ruke brániť si svoj štát.“

Vo štvrtok 24. marca 2016, rovnako ako každý rok, si Bystričania pripomenuli 71. výročie oslobodenia svojho mesta. Prišli protifašistickí bojovníci, predstavitelia štátov bojujúcich za našu slobodu v II. svetovej vojne, členovia politických strán uznávajúcich SNP, zástupcovia štátnej správy a samosprávy.

Už tretí rok chýbal medzi verejnými činiteľmi  banskobystrický župan, ktorý to má zo svojho úradu na Námestí SNP k pamätnému čiernemu obelisku  pár krokov. Možno keby si mohol pripomenúť vyznamenávanie nemeckých fašistov prezidentom Tisom na rovnakom námestí po potlačení Povstania 30. októbra 1944…

Tento svojrázny človek bez charizmy sa vďaka občanom SR s krátkou pamäťou nedávno stal aj poslancom NR SR. Pokojne sedí na dvoch stoličkách, hoci pred tromi rokmi to vyčítal svojmu predchodcovi – europoslancovi.

Súčasný bystrický župan a jeho „vojaci“ so slovenským  dvojkrížom na prsiach môžu užívať  milióny eur za voľby, ktorých sa pôvodne chceli vzdať. Títo vyznávači Jozefa Tisa a vojnového Slovenského štátu vešajú na úradnú budovu počas osláv SNP čierne vlajky, posielajú občanom do poštových schránok svoje plátky s protieurópskym a antisemitským obsahom, ako to robili slovenskí gardisti na sklonku II. svetovej vojny. Akoby sme zabudli, kto zapredal Hitlerovi vlastný štát aj so svojimi obyvateľmi, pre ktorých bolo po likvidácii Židov spolu s ostatnými Slovanmi pripravené nacistické porobenie!

Hoci títo novodobí zástancovia tvrdej ruky si na zelené tričká s gardistickými symbolmi teraz obliekajú saká a tvária sa ako normálni politici, je to len absurdné divadlo. Ich „vodca“ sa bude navonok uškŕňať do kamery tárajúc hlúposti, jeho „vojaci“ budú mlčať alebo recitovať naučené frázy, ale v skutočnosti zostávajú obyčajnými slovenskými „náckami“, najnovšie  snívajúc  sen o vlastnej domobrane so zbraňami…

Župan 14. marca zakáže breznianskym ochotníkom pokračovať v divadelnej hre, v Bratislave jeho „vojaci“ aj s katolíckym kňazom v tento deň kladú vence k hrobu slovenského vojnového zločinca. Presne o tomto temnom duchu minulosti vypovedá aj županova opakovaná ignorácia výročia oslobodenia Banskej Bystrice.

Ak chce niekto obhajovať voličov ĽSNS údajnými protestnými hlasmi či kadejakými smiešnymi výhovorkami, neverte mu. Keď toľko Bystričanov aj s IQ nad 100 volilo „vodcu“ po dvojročnej osobnej skúsenosti s ním na županskom stolci a totálnej izolácii nášho kraja od normálneho sveta, tak je to diagnóza malého slovenského fašistu v nás. Títo voliči nesú plnú zodpovednosť za jeho oživenie už aj v slovenskom parlamente.

Myslíte si, že všetci Nemci boli po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 fašisti a nacisti? Alebo všetci Slováci po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 boli gardisti? Určite nie, ale počas druhej svetovej vojny väčšina z nich už bez problémov hajlovala…

O to dôraznejšie si musíme pripomínať oslobodenie mesta pod Urpínom, SNP a holokaust, u školákov aj s povinnou návštevou Osvienčimu. To nie je otázka rôznych názorov, ale život v pravde alebo lži. A proti ideologizovanej historickej lži existuje jedine nulová tolerancia!

Autor: Miro Toman, Foto: ilust.

Miro Toman