Trefný a zároveň vtipný výraz „myšlienkový líder“ mi vnukol známy divadelný režisér z Banskej Bystrice na margo „vodcovského“ prerušenia originálnej divadelnej hry srbského dramatika v podaní ochotníkov z Brezna.
„Myšlienkovému lídrovi“ nášho kraja sa vraj nepáčili expresívne výrazy hercov na javisku, hoci išlo o absurdnú a miestami trpkú komédiu o troch kováčoch – bývalých vojakoch Nemcovi, Srbovi a Rusovi, ktorí sa stretli desiatky rokov po vojne.
Keby to nebolo smutné, tak sa z toho smejem, ale nemôžem. Ani nad tým, keď sa nad hrobom vodcu vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave stretnú súkmeňovci „myšlienkového lídra“ z Banskej Bystrice v rovnaký deň, ako on oslavuje vraj Deň učiteľov v Brezne už 14. marca pri absurdnom divadle. Ani keď jeho poslanec príde do parlamentu s búchačkou a on sa z toho vyškiera…
Ale pozor, na Slovensku máme viacero „myšlienkových lídrov“. Sú napríklad aj v čele SaS a OĽaNO. Po nečakanom volebnom úspechu už videli vo vládnych kreslách s podporou politického dobrodruha Borisa Kollára. Sulíkove a Matovičove chúťky však hneď na začiatku prekazil principiálny postoj Dankovej SNS, ktorá zvolila vládnu spoluprácu so štandardnými politickými stranami na čele so Smerom.
SaSáci s OĽaNákmi minulý týždeň na bratislavskom Námestí SNP označili Bugárov Most – Híd a Procházkovu Sieť za zradcov okrem pár „statočných“, ktorí z týchto strán odišli a v NR SR sa stanú bezprízornými. Vraj Bugár s Procházkom zradili myšlienku vytvorenia „pravicovej“ vlády so SNS visiacej na šnúrke od Borisových gatí, hoci o takej mohli iba snívať. Možno by sa Sulíkovcom a Matovičovcom teraz hodili i predčasné voľby, ktoré však štandardní politici musia aj vzhľadom na hroziaci nárast preferencií extrémistov v celej Európe z princípu odmietnuť.
„Budeme im pozerať na prsty, budeme im zo života robiť peklo v rámci všetkých našich možností. A budeme pripravení na to, aby sme ich nahradili,“ odkázal členom rodiacej sa vládnej štvorkoalície „myšlienkový líder“ SaS, ktorý odchádza do Bruselu
„Nie je možné, aby sme pri zrade, ktorá nemá na Slovensku obdobu, zostali ticho a povedali si, že oni vlastne len zabraňujú tomu, aby tu pri ďalších voľbách bol ešte silnejší extrémizmus. Oni dobrovoľne idú spoluslúžiť so zlodejmi, ktorí sa napraviť ani ustrážiť nedajú,“ dodal ďalší „myšlienkový líder“ z OĽaNO, ktorého vyšetruje polícia pre podozrenie z podvodného podnikania. „Myšlienkový líder“ zo Sme rodina zostal radšej ticho…
Prečo zrazu toľká vulgarizácia slovenskej politiky z úst opozičných myšlienkových lídrov, ktorá sa prenáša aj medzi ich voličov? Je smutné, keď dlhoročný politik Béla Bugár z Mostu – Híd sa pred médiami pýta: „Je normálne, že necelý týždeň po voľbách sa vytvára platenými ľuďmi atmosféra tlaku a nenávisti na tých, ktorí sa rozhodli ísť do vlády? Že niekto sa na internete vyhráža zabitím mojej dcéry? Politika predsa nie je čierno-biela a nie je programom na želanie.“
Jeho kolega František Šebej, ktorého poznám ako čestného človeka ešte z DS, na sprosté vyhrážky „facebookových nepriateľov“ hovorí: „Trápi ma to, vnímam to ako niečo absolútne nespravodlivé. Chápem, že naše rozhodnutie muselo zaskočiť veľa ľudí, ale nechápem ten krčmový tón a tie slová. Nečakal som, že sa tak veľa ľudí zníži k niečomu takému vulgárnemu. Pokus o pravicovú vládu sa udial a skončil neúspešne, bohužiaľ. Veď v tom okamihu, ako sa SNS rozhodla hlasovaním na sneme, neexistovala ani číselná možnosť, ako toto. Prijal som na seba nejakú zodpovednosť a budem ju niesť bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí dúfajúc, že ľuďom raz svitne.“
Politika je umenie možného. Pokiaľ na Slovensku prevážia štandardné politické strany s normálnymi členskými štruktúrami v regiónoch a jasným politickým programom nad účelovými politickými zoskupeniami ľudí na jedno použitie, tak zvládneme aj súčasnú vulgarizáciu politiky na Slovensku. Azda sa spamätajú i niektorí bratislavskí „pravicoví“ novinári a intelektuáli s červeným súknom pred očami…
Mimochodom v našom európskom systéme parlamentnej demokracie sa do NR SR volia kandidátky politických strán a na nich jednotlivci s preferenčnými hlasmi pomerným systémom, nie naopak. Preto zodpovednosť za svojich poslancov pred občanmi nesú politické strany, ktoré ich do parlamentu dostali. Keď však ich „myšlienkoví lídri“ zvulgarizujú politiku, o čom je potom tá ich strana?
Niekedy je to otázka už asi aj pre psychológa. Neverili by ste, ale niektoré prvky vulgarizácie politiky sa objavujú aj v Banskej Bystrici na komunálnej úrovni, hoci do zastupiteľstva sa poslanci volia väčšinovým systémom…
Autor: Miro Toman, Foto: ilust.