V Európskej únii sa vážne diskutuje o tom, či voľný pohyb ľudí v rámci  európskych krajín bude podmienený očkovaním proti koronavírusu, čo by rozdeľovalo občanov na zaočkovaných a nezaočkovaných s rôznymi právami. Podľa advokátky Marice Pirošíkovej je to neprijateľné.

Precedens v Česku

V Českej republike sa medzitým objavil prvý pacient infikovaný juhoafrickým variantom koronavírusu, ktorý ochorel po dvoch dávkach vakcíny

„U nás je prvá plne očkovaná osoba infikovaná JAR variantom koronavírusu. Zatiaľ stredne ťažký priebeh, nie je to senior,“

uviedol Marián Hajdúch z Lekárskej fakulty Palackého univerzity v Olomouci.

Podľa predsedu Českej vakcinologickej spoločnosti Romana Chlíbka nejde o nič prekvapujúce:

„Môže sa to stať aj u existujúceho variantu koronavírusu. Sto percent ľudí nikdy nezíska ochranu aj napriek tomu, že dostali riadnu vakcínu. V ČR je už zhruba 0,5 percenta ľudí, ktorí ochoreli aj po druhej dávke vakcíny. Pri tomto prípade ťažko povedať, či sa infekcia objavila práve preto, že ide o juhoafrickú mutáciu. Vieme a bojíme sa toho, že na nové varianty sú vakcíny menej účinné. Preto musíme strážiť, aby sa tieto mutácie u nás príliš nerozšírili, inak by muselo dôjsť k zmene očkovacej látky.“

V súvislosti s týmto medializovaným prípadom, kedy sa plne očkovaná osoba aj napriek tomu infikovala juhoafrickým variantom koronavírusu, sa potvrdili oprávnené výhrady advokátky a dlhoročnej obhajkyne ľudských práv JUDr. Marice Pirošíkovej k rozdeľovaniu ľudí podľa zaočkovania či nezaočkovania.

Roman Chlíbek

Očkovaní a neočkovaní

JUDr. Marica Pirošíková už predtým podporila jasné stanovisko Výboru pre reguláciu zdravotných predpisov v mimoriadnych situáciách Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 15. januára 2021, ktorý odporučil, aby krajiny nevyžadovali od prichádzajúcich cestujúcich dôkaz o zaočkovaní.

Toto odporúčanie vychádzalo najmä z toho, že vplyv očkovania na zníženie prenosu (infekcie) doposiaľ nie je dostatočne známy. Novoodhaľované varianty koronavírusu by totiž mohli znížiť účinnosť doposiaľ vyvinutých vakcín, čo priznávajú aj ich výrobcovia. Nie je tajomstvom, že v súčasnosti sa vyvíjajú vakcíny druhej generácie, ktoré by mali eliminovať tieto problémy.

„Uvedené len potvrdzuje, že nie je možné rozlične zaobchádzať so zaočkovanými a nezaočkovanými a argumentovať pritom ochranou verejného zdravia. Vzhľadom na uvedené je potrebné neustále zdôrazňovať dobrovoľnosť očkovania, uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd ním nepodmieňovať.  Opačný postoj je aj v rozpore rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá vyslovene kladie dôraz na dobrovoľnosť očkovania a vyzýva štáty, aby informovali svojich občanov, že vakcína nie je povinná a chránili občanov pred diskrimináciou tých, ktorí nebudú očkovaní z dôvodu možných zdravotných rizík alebo z vlastnej vôle.“

hovorí Marica Pirošíková.

Marica Pirošíková

Z jej pohľadu by mala k akémukoľvek pripravovanému zásahu do ľudských práv na úrovni Európskej únie či národného štátu  predchádzať celospoločenská diskusia, v rámci ktorej by mohli jej účastníci klásť zodpovedným politikom a odborníkom kvalifikované otázky, na ktoré musia dostať relevantné odpovede. V prípade zámeru rozdeľovania ľudí na zaočkovaných a nezaočkovaných takéto odpovede nezazneli. Diskusia prebieha zatiaľ len na pôde Európskeho parlamentu.

„Prečo nepoznáme názor žiadneho slovenského súdu na to, či Úrad verejného zdravotníctva môže zasahovať do ľudských práv?  Bolo by  právne v poriadku, aby zaočkovaní dostali nejaké výhody z opatrení? Najnovšia správa o opätovnom infikovaní pacienta, aj napriek tomu, že bol úplne zaočkovaný, zakladá predpoklad, že táto otázka už má svoju odpoveď,“

tvrdí advokátka Prirošíková.

Očkovanie na Slovensku

Na Slovensku sa v súčasnosti očkuje vakcínou Vaxzevria od britsko-švédskej farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca, vakcínou Comirnaty od americko-nemeckého konzorcia Pfizer/BioNTech a vakcínou od firmy Moderna. Ruská vakcína Sputnik V. je v štádiu testovania a ohlasovaný dovoz vakcíny Johnson & Johnson do Európy zatiaľ zastavil americký výrobca, kým sa prešetria vedľajšie účinky zistené v USA.

Z používaných vakcín u nás má najväčší podiel hlásení podozrení na nežiaduce účinky AstraZeneca (krvné zrazeniny). Preto jej používanie v niektorých krajinách EÚ zastavili alebo obmedzili na staršie ročníky, ale na Slovensku sa ňou ďalej očkuje. Ministerstvo zdravotníctva aj Úrad verejného zdravotníctva SR uznávajú za rovnocenné potvrdenia o očkovaní, testovaní aj o prekonaní covidu.

Treba pripomenúť, že miera zaočkovanosti obyvateľov v krajinách EÚ je rozdielna aj vzhľadom na meškajúce dodávky jednotlivých druhov vakcín., čo ovplyvňuje rýchlosť očkovania.

Vydávanie covid pasov (certifikátov) v EÚ

Európsky  parlament sa po diskusii o podmienení voľného cestovania ľudí blíži k dohode o vydávaní covid pasov (certifikátov), ktoré by mali preukazovať neinfekčnosť obyvateľa krajiny EÚ.  O tomto návrhu by sa malo rozhodnúť do začiatku leta.

Covid pas resp. certifikát by mal byť vydávaný v dvoch jazykoch a dvoch podobách (elektronický aj papierový) s informáciou, či je jeho držiteľ zaočkovaný, otestovaný alebo prekonal covidové ochorenie.

Slovenský europoslanec Robert Hajšel k problematike vydávania tzv. covid pasov zaujal v príslušnom výbore Európskeho parlamentu nasledovné stanovisko:

„Nástojil som, že aj po zavedení covid pasov musí očkovanie zostať dobrovoľným a nemôže byť podmienkou na voľný pohyb po celej EÚ. Rovnocennou alternatívou počas trvania tejto pandémie musí ostať absolvovanie testov alebo preukázanie sa potvrdením o už prekonanom ochorení.“

Robert Hajšel

Rozhodujúca je skutočná imunita ľudského organizmu

Napriek tomu, že pandemická situácia aj na Slovensku sa postupne zlepšuje, riziko ďalšej vlny koronavírusu s rôznymi mutáciami stále existuje. Očkovanie podľa odborníkov chráni ľudí pred ťažkým priebehom ochorenia na covid či smrťou.

Vďaka vakcínam alebo po prekonaní covidu sa v ľudskom tele vyvíja špecifickú bunková imunitná pamäť voči tomuto ochoreniu, ale človeka to nedokáže celkom ochrániť pred ďalšou infekciou či jej šírením. Preto očkovanie nemôže byť jedinou cestou k slobode pohybu. Trvalejšiu a širšiu imunitu voči koronavírusu získavajú ľudia, ktorá ho prekonali. Je zvláštne, že o tom sa napríklad na Slovensku veľa nehovorí, hoci teraz ÚVZ SR predĺžil platnosť potvrdenia o prekonaní ochorenia COVID-19 z troch na šesť mesiacov (nahrádza testovanie i očkovanie) bez toho, aby to bližšie odôvodnil.

Skutočná imunita ľudského organizmu sa dá zistiť vyšetrením na protilátky resp. na bunkovú imunitu, čo sa v praxi robí v omnoho menšej miere, ako testovanie či očkovanie (dokonca bunková imunita sa u nás prakticky nezisťuje). Aj preto viacerí odborníci z prostredia imunológie a virológie spolu s právnikmi odmietajú účelovú preferenciu ľudí s očkovaním  pred tými, ktorí nie sú zaočkovaní, ale po prekonaní koronavírusu majú v tele vybudovanú dostatočnú imunitu a nie sú prenášačmi vírusu, čo sa u všetkých očkovaných povedať nedá.

Nemožno sa zbaviť dojmu, že očkovanie sa okrem pomoci najmä rizikovým skupinám ľudí stalo nielen výnosným biznisom pre farmaceutické firmy na celom svete, ale aj akousi mantrou pre politikov oznamujúcim pandémiou unaveným občanom „svetlo na konci tunela“…