Mesto to sú ľudia, ktorí v ňom žijú. Priestor nás všetkých, v ktorom žijeme, pracujeme a aj relaxujeme.

Kvalita verejného priestoru, ktorý spoločne zdieľame, je ovplyvňovaná rôznymi faktormi. Jedným z nich je aj doprava. Mestská doprava má viaceré podoby. Či už je to osobná, mestská hromadná doprava, cyklodoprava, ale aj pešia.

Motorová doprava má svoje limity. Priestorové i environmentálne. V určitom bode je zvyšovanie jej kapacity možné len na úkor verejného priestoru a životného prostredia. Riešenie nespočíva iba v pridávaní jazdných pruhov, ale aj v novom usporiadaní mestskej mobility. Je úlohou mesta urobiť verejnú a individuálnu dopravu pre ľudí efektívnejšiu a prístupnejšiu.

Fungujúca doprava a dostupnejšie parkovanie

Mesto by malo v rámci dopravnej politiky hľadať komplexné a inovatívne riešenia, ktoré problematiku dopravy spravia dlhodobo udržateľnú. Zvýšenie atraktivity a podpora MHD je jedným zo spôsobov ako znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy. V rámci motorovej dopravy musí mať prednosť, verejný záujem (zameranie na ľudí a nie na autá).

Čím viac ľudí využíva MHD tým menej budú cesty zaťažené autami. Atraktivita MHD však nespočíva iba vo vylepšení infraštruktúry  spojov. (autobusy č. 20, 28, a 29, ktoré spojili najväčšie sídlisko Rudlová – Sásová so železničnou a autobusovou stanicou). Nápomocné by mohli byť aj elektronické informačné tabule v hlavných prestupových uzloch s aktuálnymi informáciami o meškaní spojov (napr. Strieborné námestie, Námestie Slobody, Partizánska cesta, Úsvit).

Dnes tieto riešenia existujú zdarma prostredníctvom smart aplikácií (napr. UBIAN). Napájanie elektronických tabúľ by mohlo byť riešené využívaním zelenej energie, teda prostredníctvom solárnych panelov. Takéto riešenie už poznáme z parkovacích automatov.

Podporujeme chodcov a cyklistov

Rovnakou prioritou by však mala byť podpora nemotorovej – zelenej alebo aktívnej dopravy, teda chodcov a a cyklistov. Náklady a čas potrebný na vybudovanie takejto infraštruktúry sú v porovnaní s cestnými komunikáciami oveľa nižšie. Medzi najväčších zamestnávateľov v našom meste patria Rooseveltova nemocnica, UMB, Finančná správa, Slovenská pošta a Mesto Banská Bystrica.

Mohli by sme preto vytvoriť dve základné trasy pre ľudí, ktorí chcú dochádzať do práce na bicykli.  Prvá trasa:  Sásová – Laskomerská dolina – Rooseveltova nemocnica a druhá trasa: Podlavice – THK – Centrum. Pravdou je, že cyklodoprava nie je v našich podmienkach celoročne využiteľná. Je však vhodnou alternatívou k udržaniu mestskej mobility v rozumných medziach.

Ako riešiť kritické úseky

Zhoršenie dopravnej situácie vybudovaním obchodného centra Point výrazne ovplyvnilo dopravu v samotnom srdci mesta. Jej zlepšenie v uvedenom úseku bez väčšieho zásahu je takmer nemožné. Plynulosť dopravy je možné zlepšiť vybudovaním podchodu, kde však existuje veľké množstvo sietí a náklady na ich prekládku by boli veľmi vysoké. Mohla by však existovať alternatíva nadchodu. Využili by ho  súčasne chodci aj cyklisti. Takéto riešenie by  napomohlo plynulosti dopravy. Tá je dnes prerušovaná priechodmi pre chodcov, ktorí tadiaľto potrebujú prechádzať na druhú stranu.

Nevyhnutná oprava chodníkov

Súčasné vedenia mesta zdedilo po tom predchádzajúcom cesty a chodníky vo veľmi zlom stave.  Preto mesto dlhodobo opravuje povrchy, ktoré sú kritické (stupeň 4. a 5.). V najbližších rokoch však mesto tento investičný deficit dobehne a vytvorí sa priestor  pre nové projekty.

Budovanie infraštruktúry pre nemotorovú dopravu je potrebné spojiť s obnovou povrchov ciest a chodníkov, vrátane verejného osvetlenia. Aj takto môžeme efektívnejšie  nakladať s verejnými financiami.

Kontrola kvality vykonaných prác a uplatnenie prípadných reklamácií v rámci záručnej doby musia byť bezprecedentné. Pri použití verejných zdrojov, ktoré mesto vynakladá výlučne z vlastného rozpočtu, musí byť ich optimalizácia už vo fázy prípravy.

Parkovacie miesta nesmú byť na úkor verejného priestoru

Jedným z veľkých problémov slovenských i zahraničných miest je dnes parkovanie. Táto problematika neobchádza ani naše mesto pod Urpínom. Stále väčší nárast počtu automobilov spôsobuje aj potrebu akútneho riešenia parkovacej politiky mesta.

O nových parkovacích miestach môžeme uvažovať  napr. v  „mŕtvych zónach“ našich sídlisk  Skôr či neskôr však narazíme na priestorové limity. Mesto pri súčasnom tempe zvyšovania počtu automobilov musí prijať koncepčné, aj keď možno čiastočne nepopulárne opatrenia. Súhlasím s poslancom MsZ a predsedom dopravnej komisie Marekom Modranským, že parkovanie na sídliskách musí byť určitým spôsobom regulované. Táto regulácia však musí byť navrhnutá veľmi citlivo.

Riešením by mohli byť bezplatné odstavné plochy v dostupnej pešej vzdialenosti,  prípadne možnosť využitia súkromných parkovísk obchodných centier cez noc (parkovisko Kauflnadu či Terminalu). V oboch prípadoch je však potrebné aj napojenie  na kamerový systém mestskej polície, aby bola  zabezpečená ochrana súkromného majetku.

Až po splnení takýchto atribútov by mesto malo od základov meniť parkovaciu politiku resp. ju vhodne regulovať. Verejný priestor by tak nebol stále viac okliešťovaný, ale mohlo by dochádzať ku skvalitneniu jeho využitia.

Viac zelene a oddychu medzi naše domovy

Mesto predstavilo projekt komplexnej rekonštrukcie vnútroblokov Tatranská – Sitnianska – Strážovská v Rudlovej – Sásovej  a Tulská na Fončorde. Malo by sa pokračovať aj v udržiavaní týchto priestorov.Často stačí obnoviť narušený povrch chodníka, obnoviť výsadbu stromovej a kvetinovej zelene, vymeniť lavičku alebo zabezpečiť pravidelné kosenie.

Občan nepriamo odvádza mestu podielové dane, preto zabezpečenie dobrého stavu verejného priestoru je jeho povinnosťou – nie výsadou mesta. Ruku k dielu by sme však mali priložiť my všetci. Napríklad upratovaním vo vnútrobloch v okolí našich domovov.

Teším sa, že park pod Pamätníkom SNP ožil

Bol som nesmierne rád, keď došlo k obnove parku pod Pamätníkom SNP. Vytvorenie korčuliarskej dráhy a vybudovanie detského ihriska zvýšilo kvalitu a atraktivitu tohto priestoru. Navštevujú ho rodiny s deťmi, seniori či športovci. Vymenilo sa tu  aj verejné osvetlenie, čo umožnilo využívať samotný park, ale aj bežeckú a korčuliarsku dráhu i vo večerných hodinách, nehovoriac o zvýšení bezpečnosti v tejto lokalite.

Myslime na bezpečnosť našich najmenších

Na hranici parku v priestoroch detského ihriska by bolo dobrým riešením vysadiť prírodné zelené deliace zóny. Plnili by funkciu  zelenej bariéry pre deti hrajúce sa v blízkosti frekventovanej hlavnej cesty I/66, znížil by sa aj prichádzajúci hluk.

Vedenie mesta pripravuje projekt obnovy mestského parku s využitím nenávratných finančných z eurofondov. Podporujem tento projekt a som rád, že sa naše mesto  do toho pustilo. Navrhované riešenia sa sa musia prediskutovať s verejnosťou.

Treba brať ohľad na zvyšujúci sa počet ľudí v tomto priestore v súvislosti s výstavbou areálu Slovenka2. Napríklad vytvorením rodinno – náučných zón v mestskom parku napomôžeme k tomu, aby naše deti od malička vnímali hodnotu kvalitného verejného priestoru a vážili si ho.

Tento blog je poďakovaním vedeniu mesta za naštartovanie dôležitých procesov rozvoja Banskej Bystrice  s uvedením niekoľkých  podnetov smerujúcich k udržateľnosti nastúpeného trendu, ktoré presadzujem ako nezávislý kandidát na poslanca MsZ za Centrum mesta (viď www.sabomarek.sk).