Šalková je od roku 1971 mestskou časťou Banskej Bystrice. Predtým bola samostatnou obcou, pričom prvá zatiaľ známa písomná zmienka o dedine Saulfalva pochádza z roku 1359.

Aeroklub Banská Bystrica

Málokto si už dnes pamätá na to, že práve v Šalkovej bolo v polovici dvadsiateho storočia aj letisko, ktoré bolo využívané na športové účely – pre bezmotorové lietanie (plachtárstvo).

Aeroklub Banská Bystrica vznikol v septembri v roku 1933. Medzi prvých nadšencov pre lietanie v meste patrili Jozef a Milan Revallovci. Najskôr len diváci prvých pretekov v bezmotorovom lietaní v Banskej Štiavnici v roku 1935, neskôr konštruktéri prvého bystrického pokusu o vetroň, s ktorým skúsili let z vrchu Urpín.

Klzák potom postavila aj skupina na čele s Václavom Kuncom. Tí vykonali tiež zatiaľ neúspešný pokus na planine pri Selciach. Medzi tým prebiehali v rámci aeroklubu výcviky pilotov. Konštrukcia prvých úspešných klzákov bola dokončená v roku 1941 pod vedením inštruktora Antona Kráľoviča. Prvý vydarený let bol vykonaný pri dedine Veľká Lúka v roku 1941.

Začiatky šalkovského lietania

Bystrickí letci však stále hľadali pre svoje aktivity vyhovujúce miesto. To sa im naskytlo na západnom konci obce Šalková, v lokalite vrchu Diel (pre štarty) a na lúkach pri Hrone (pre pristávanie). Po skončení druhej svetovej vojny si práve tu vytvorili svoj priestor členovia vzniknutej pobočky Slovenského národného aeroklubu, vtedy na čele s veľkým nadšencom letectva MUDr. Danielom Petelenom.

Prvý let z budúceho šalkovského letiska uskutočnil na vetroni GB – II Julo Hudec 17. júna 1945. Po úspešnom vyše dve hodiny trvajúcom lete sa mu podarilo pristáť v blízkosti miesta štartu. Následne letel aj jeho bratVilo, ktorý dosiahol dostatočnú  výšku nad blízkym vrchom Kopa a pristál v Banskej Bystrici, aby dosadol na bezpečnom mieste pred (dnes) „starou nemocnicou“.

Letisko v Šalkovej

Na lúke pri Hrone bola v roku 1946 postavená ubytovňa s kuchynkou pre účastníkov kurzov lietania, neskôr aj hangár. Pre uľahčenie namáhavého transportu lietadiel na vrch diel bol nainštalovaný navijak na svah. Jedným z najúspešnejších rokov šalkovského letiska bol rok 1949. Uskutočnilo sa 1.634 štartov, nalietalo 227 hodín a skúšky zložilo úspešne 19 uchádzačov.

Pri štarte z tunajšieho letiska bola po prvá krát na Slovensku prekročená výšková hranica dosiahnutá vetroňom vo vlnovom prúdení. Podarilo sa to v roku 1949 letcovi Vilovi Hudecovi na vetroni GB – II, keď s ním dosiahol výšku 3.200 metrov, za čo získal „zlatý odznak“.

Letci v Šalkovej neskôr využívali aj dvojsedadlové vetrone, napr. typov LG – 130 a VT – 109. Na šalkovskom letisku sa aj začiatkom päťdesiatych rokov pokračovalo v kurzoch bezmotorového lietania. Postupne však ubúdalo inštruktorov.

Okrem toho v Československu sa sprísňovali bezpečnostné opatrenia pre vzdušný priestor, až napokon v roku 1954  boli letiská nevyhovujúce novým podmienkam zrušené. Medzi nimi žiaľ aj to šalkovské. Bystrický aeroklub svoju činnosť presunul na letisko v Sliači, neskôr do Očovej.

Aj takýto úspešný šport sme mali v minulosti v Banskej Bystrici. Podrobnejšie informácie o Šalkovskom letisku uvádza v rovnomennej kapitole monografiie Šalková pani Eva Furdiková.