Azda trochu nezvyčajná rovnica je názvom výstavy maliarskych výtvarných diel otca, Miroslava Bárdiho a dcéry, Miroslavy Seidel – Bárdiovej, ktorú si záujemci môžu pozrieť vo foyer historickej Radnice na Námestí SNP v Banskej Bystrici v dňoch 5. októbra – 2. novembra 2020.

Miroslav Bárdi

Výtvarný umelec a pedagóg PaedDr. Miroslav Bárdi (nar. 1949) nie je banskobystrickému umeleckému publiku neznámy. Po ukončení štúdií vyučoval v rokoch 1972 – 2005 maľbu a kresbu na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Je členom profesných organizácií Asociácie slovenského umenia a Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska.

Miroslav Bárdi

Krajina, balady a história

Tvorí v oblasti voľnej maľby a kresby. Spočiatku sa venoval obľúbenej téme zátišia, štylizáciám starých tvarov a ľudových ornamentov. Neskôr prešiel na výrazovú formu abstrakcie a farebných úvah. Štúdium krajiny počas pobytov v prírode a kresliarske skice a záznamy ho čoraz viac priťahovali k tvorivému spracovaniu prírodných motívov a krajiny.

Dlhodobý záujem o hudbu a ľudové piesne ho popri krajinárskej tvorbe priviedol aj k  uchopeniu hudby maliarskymi prostriedkami s osobitným zreteľom na stredoslovenské ľudové balady (Balada z Borovín, V Bystrici na rínku, Dvaja chlapci bez viny, Od Bystrici po Zvolen).

V poslednej dobe namaľoval kompozície s historickou tematikou (Malachovská banská cesta, Krajina pod Velestúrom, Jánošík v Klenovci, Zbojník Surovec). Jeho blízky vzťah k drevu vyústil do vytvorenia niekoľkých drevených polychrómovaných sôch.

M. Bárdi: Jeseň I.

Krajina – a špecificky slovenská krajina z rozličných častí Slovenska – ho očarúva vo všetkých ročných obdobiach i častí dňa. Na výstave sú témy najmä z Vysokých Tatier a Kremnických hôr ale ajhistorická architektúra Banskej Bystrice, ktorá v jeho tvorbe zaujíma významné postavenie. Vyberá si veľkolepé celky, ale všíma si aj detaily a zaujímavé jednotlivosti, ktoré organicky komponuje do celku. Netvorí však iba záznam alebo štylizáciu videného v rozličných typoch krajiny alebo architektúry.

„Niektoré obrazy vznikli priamo v pléneri, iné v ateliéri na základe kresliarskych štúdií a vizuálnej pamäte. Pri dotváraní obrazov v ateliéri vkladá do nich zapamätané zážitky, precítenú atmosféru okamihu, ale aj súvislosti a nadväznosti s poznaným. Aj preto v jeho maľbách kontextuálne cítiť históriu miesta a premeny poznačené časom i človekom,“

hovorí Marianna Bárdiová.

Tento účinok dosahuje vybranými výtvarnými maliarskymi prostriedkami a technikami olejomaľby: skúsenosťami prevereným vrstvením a prekrývaním farieb, dotykom a prelínaním plôch, kombinovaním tvarov a farieb sústreďuje pozornosť na tematické akcenty a vytvára komplexný priestor naplnený vizuálnym a myšlienkovým obsahom, tvarmi, výraznými farbami, svetlom a atmosférou. Tieto obrazy sú výsledkom prepojenia vizuálnych inšpirácií s vlastnou fantáziou a najvnútornejšími osobnými pocitmi.

M. Bárdi: Jeseň II.

Miroslava Seidel-Bárdiová

Mgr. Miroslava Seidel, rod. Bárdiová(nar. 1973)vyštudovala výtvarné umenie (v kombinácii s biológiou) na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.Od roku 2004 žije spolu s manželom v meste Erlensee (Nemecko).

Je spoluzakladateľkou a členkou umeleckého spolku Kunstraum, ktorý organizuje výtvarné výstavy a v rámci nich kultúrne literárne, hudobné alebo filmové podujatia. V rodnej Banskej Bystrici predstavila svoju maliarsku tvorbu vo foyer Štátnej opery v máji 2005. Odvtedy vystavovala na mnohých spoločných a niekoľkých autorských výstavách v Hanau a Erlensee.

Miroslava Seidel – Bárdiová

Príroda, živly, detaily

Miroslava Seidel sa výtvarnej tvorbe venuje vo voľnom čase. Vtedy sa ponorí do sveta farieb, ktoré citlivo vníma vo svojom okolí a ktoré spúšťajú farebný prúd jej myšlienok a predstáv. Pracuje umeleckými prostriedkami  – farbou, tvarmi, svetlom a mení maliarsky rukopis na základe kompozičnej situácie a konečného výsledku.

„Čaro prírody je pre ňu neodolateľnou inšpiráciou. Aj preto majú jej maľby osobitý výraz, v ktorom dominuje spontánnosť, dynamika členenia priestoru a farebná harmónia, ktoré sú podporené variabilnosťou rukopisu. Kontakt s realitou a výtvarné cítenie sa snaží bezprostredne zachytiť aj prostredníctvom fotografie. Uplatňuje pritom svoje vytríbené výtvarné videnie a tým posúva fotografiu do umeleckej polohy,“

uvádza Marianna Bárdiová.

M. Seidel: Gemütlichkeit in lila I.

Tematicky ju zaujímajú menšie časti, detaily prírody, architektúry alebo predmetov v objavných polohách. Previazanosť jej fotografií a maliarskeho prejavu realizuje formou zaujímavých kompozícií. Svoj tvorivý záujem sústreďuje aj na prírodný fenomén živlov, osobitne vody, ktorú vníma ako podstatu života a snaží sa vyjadriť existenčnú a pocitovú viazanosť človeka na vodu.

V jej výtvarných dielach sa prejavujú štyri živly v rôznych formách – vo svojej hmotnej podstate, ale aj v prchavej nepolapiteľnosti, v zobrazení celku alebo detailu a vo vnútornej pocitovej odozve človeka na ne. Sú v neustálom pohybe a napriek tomu môžu človeku priniesť oddych, pokoj a ponorenie sa do vlastného tichého vnútorného sveta.

Spoločnú výstavu maliarskej tvorby umelcov si môžete pozrieť vo foyer historickej Radnice na Námestí SNP č. 1 v Banskej Bystrici od 5. októbra do 2. novembra 2020.