Pre niekoho možno úsmevné, mne sa však ježia všetky chlpy. Slovenské zdravotníctvo sa vraj chystá zachraňovať trojica likvidátorov (nielen) banskobystrickej psychiatrie z leta 2011 – Bucek, Faktor, Uhliarik. Pripomeňme si, čo sa vtedy stalo.

Po tom, ako boli v rámci „optimalizácie“ zdravotníctva zrušené psychiatrické oddelenia v Brezne a vo Zvolene, bolo na základe dohody nominantov  vlády pani Radičovej vo vedení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Mariana Faktora s Michalom Bucekom, pod záštitou ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika rozhodnuté aj o redukcii lôžok banskobystrickej psychiatrie.

Nota bene oddelenie, ktoré malo previať popri svojich povinnostiach aj psychiatrickú starostlivosť o obyvateľov breznianskeho a zvolenského regiónu. („Zo spoločných rokovaní vyplynula taká dohoda“ – Marian Faktor v SME 1.júla 2011).

Toto rozhodnutie bolo mediálne zdôvodnené lživou informáciou o nízkej obložnosti lôžok na oddelení. Pritom tento skreslený údaj bol podsunutý aj hlavnému odborníkovi pre psychiatriu, ktorý sa o vec prirodzene zaujímal, ako aj ďalším inštitúciám („Lôžka na psychiatrickom oddelení boli využité len na 47%“ – Petra Balážová, hovorkyňa VšZP v SME 1.júla 2011).

Až v priamej konfrontácii so skutočnými číslami, mimochodom bežne dostupnými v nemocničnom informačnom systéme, došlo k akejsi podivnej oprave („Pokiaľ ide o obložnosť, máme presné informácie od svojich poistencov a tá dosahuje 47 %, celková obložnosť oddelenia podľa našich prepočtov sa v minulosti pohybovala na úrovni 70%“ – hovorkyňa VšZP Petra Balážovvá v MY-Banskobystrické noviny  6.júla 2011). Niekto nás tak „na základe spoločných rokovaní“ beztrestne ťahal za nos.

Aj napriek následnému rokovania s ministrom zdravotníctva, ktorý uznal moje argumenty a „požiadal vedenie VšZP i riaditeľa nemocnice Buceka, aby prehodnotili počet zazmluvnených lôžok“ (Katarína Zöllerová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva v MY-Banskobystrické noviny 2.augusta 2011), nestačilo to na záchranu programu liečby nelátkových závislostí, ktorý vznikol a bol uvedený do praxe práve na našom pracovisku.

K likvidácii možnosti liečby patologických hráčov tak došlo paradoxne práve za ministra nominovaného hnutím, ktoré sa snaží aj na pomoci obetiam hazardu budovať svoj imidž („Pre gemblerov v nemocnici nezostalo miesto“ – Zdravotnícke noviny 18.augusta 2011).

Po troch rokoch, aj v súvislosti s výmenou vládnej garnitúry, došlo predsa len k priaznivému zvratu. V júni tohto roka boli na psychiatrickom oddelení Rooseveltovej nemocnice znovuotvorené lôžka pre liečbu nelátkových závislostí. Ako sa bol pri tejto príležitosti vyjadril, v tomto prípade (aspoň zatiaľ) platí starý známy bonmot: „Ak niečo nie je v poriadku, znamená to, že ešte nie je koniec.“

Je teda možné opatrne konštatovať, že starostlivosť o duševne chorých naďalej funguje a doposiaľ sa ju , napriek často značne sofistikovaným pokusom, nepodarilo rozvrátiť. Stále sa však treba mať na pozore pred falošnými reformátormi presadzujúcimi „transformáciu“ zdravotníctva z humanistického poslania na ničomný kšeft so zdravím.

Z toho, ako dopadli tendencie šetriť verejné výdavky na úkor psychiatrie v krajinách, kde sa takéto trendy presadili, by sme sa mohli a mali poučiť. Vysoký podiel ľudí s duševnými poruchami na bezdomovectve a kriminalite nectí žiadnu spoločnosť, ktorá sa nazýva civilizovanou.

A viac či menej úspešne kamuflované snahy zmocniť sa lukratívnych nehnuteľností na úkor tých, ktorí sa v dôsledku svojich zdravotných hendikepov nevedia a nedokážu brániť, by mali azda už definitívne zmiznúť – aj so svojimi  nositeľmi – na smetisko dejín.